Kamarát mi nedávno povedal, že Bitcoin už nemôže urobiť stonásobok, lebo na mining nie je dosť elektriny. V tom, že hashrate a cena idú spolu, má pravdu. Kauzalitu má však podľa mňa naopak. Cenu určuje ponuka a dopyt a hashrate ide za ňou.
Horný panel grafu ukazuje hashrate, príjem minerov v USD (cena × odmena za blok, ktorá sa každé štyri roky delí na polovicu) a účinnosť najlepšieho ASICu na trhu v TH/W. Hashrate rastie zhruba o 30 % ročne rýchlejšie ako príjem.
V strednom paneli som hashrate vydelil účinnosťou najlepšieho ASICu, ktorá sa za desať rokov zlepšila z 98 J/TH (S9) na 9,5 J/TH (S23 Hydro). Potom čiara sedí presne na príjme. Tých 30 % ročne bol len lepší hardvér. Hashrate je zhruba príjem krát účinnosť, čiže mineri minú takmer celý príjem na elektrinu. Pri bull runoch v rokoch 2017 a 2021 vyletel najprv príjem a hashrate ho dobehol až neskôr. To zodpovedá tomu, že cena ťahá hashrate, a nie naopak.
Spodný panel je cena elektriny, pri ktorej sa najlepší ASIC ešte oplatí. Od roku 2018 sa drží zhruba medzi 0,10 a 0,50 USD za kWh. Dnes je to okolo 0,16 USD.
Lepšie ASICy spotrebu neznížia. Spotrebu určuje príjem vydelený cenou elektriny. Účinnejší čip len z tých istých wattov spraví viac hashov. Ani 100x účinnejšie ASICy by teda problém nevyriešili.
A teraz myšlienkový experiment. Povedzme, že Bitcoin po ďalšom halvingu urobí 100x v dnešných dolároch. To je zhruba 8 miliónov USD za coin. Pri odmene 1,5625 BTC a 144 blokoch denne by mineri zarábali okolo 1,8 miliardy USD denne, dnes je to asi 37 miliónov. Pri dnešnej break-even cene elektriny to zaplatí približne 500 GW miningu. Podľa môjho hrubého prepočtu je to asi 14 % svetovej elektriny, alebo nejakých 500 jadrových reaktorov (dnes ich je na svete okolo 440). Ak sa čipy dovtedy dostanú na zhruba 5 J/TH, hashrate vyjde niekde okolo 100 ZH/s.
Elektráreň nikto nepostaví za jeden halvingový cyklus a TSMC budúci rok nevyrobí 50-krát viac čipov. Break-even cena elektriny by preto na nejaký čas vyskočila na doláre za kWh a oplatilo by sa ťažiť aj na drahej elektrine. Trvalo by to, kým nové elektrárne a továrne na čipy nedobehnú cenu.
Čo príde skôr? Vykúpia mineri existujúcu elektrinu a zdražia ju všetkým? Alebo sa mining stane najväčším zákazníkom nových jadrových a vodných elektrární a začne sa stavať?
Najzaujímavejšie úzke hrdlo sú pre mňa povolenia, lebo na nich sa dá robiť arbitráž. Mineri môžu postaviť kontajner kdekoľvek a pôjdu tam, kde sa elektráreň postaví najrýchlejšie. Krajina, ktorá vie povoliť priehradu alebo reaktor za mesiace namiesto desaťročia, by tie peniaze dostala. Krajina, ktorá povolenia nevyžaduje vôbec, by ich dostala prvá. Som zvedavý, ktoré krajiny sú na to pripravené.