Majú uspešní ľudia “len šťastie”? Ako nastaviť hru tak, aby sme vyhrali.

Predbieha nás pán na vyleštenej Tesle kabrio. Slušne vyhodil blinker, jemne pohladil pedál, aby precítil, že elektromotor to dá z nula na sto za dve sekundy. Cítim sa ako bicyklista šlapajúci do kopca, ktorého predbieha elektrobicykel. Jej majiteľ mal zjavne šťastie v podnikaní. Rozmýšľam, čo skvelé vymyslel a dodal – ako vylepšil život ľuďom.

Pojem “šťastie v podnikaní” sa trochu nadužíva a chcel by som ho rozobrať. Verím tomu, že to je šťastie, ale určite to nie je “náhoda”, s ktorou sa nedá pracovať, práve naopak. Zároveň by som rád, aby ste sa dozvedeli, ako sa tejto “lotérii štastia v podnikaní” môžete zúčastniť a ako ju nastaviť tak, aby ste mali vysokú šancu vyhrať.

Hneď na úvod musím povedať, že toto nie je blog, ktorý by mal hovoriť o tom, ktorý spôsob života je lepší a ktorý horší. Každý z nás je v unikátnej situácii, s inými hodnotami, iným apetítom na riziko a podobne. Ak niekto chce pracovať v korporácii, freelancovať alebo robiť niečo iné, má to svoje výhody, ktoré v individuálnom rozhodovaní veľmi často vyvážia nevýhody.

Tento blog je o tom ako k tomu “šťastiu v podnikaní” dospieť. A začneme tým, ako sa k nemu určite nedostaneme.

Ako nemať šťastie v podnikaní

Recept na to ako nemať šťastie v podnikaní je tento: Ráno sa zobudím, oblečiem si oblek, odveziem deti do školy, zaparkujem v biznis centre. Prídem do práce, pozerám na obrazovku, konzultujem. 17:00 padla, žena medzičasom odviezla deti zo školy na poškolské aktivity – dcéru na hodinu spievania a syna na futbal. Večer sa stretneme, spolu sa hráme. Večer sadnem za počítač, zaplatím hypotéku, prečítam noviny a idem spať.

Takýto človek má šťastie v živote – mať ženu, deti, kde bývať, byť zdravý, mať auto a dokonca aj oblek je šťastie. Na to aby som mohol robiť prácu ktorú robím, som chodil na vysokú školu, mám super CVčko a som dobrý v tom čo robím. A toto som chcel.

Akurát keď zatvorím oči a surfujem na vlne, ktorú tvorí priestor medzi bdelosťou a spánkom, uvedomím si – tento recept môžem opakovať aj 40 rokov, ale nikdy nebudem “mať šťastie” v biznise. Nie preto, že by som nebol dobrý v tom čo robím, dokonca ani preto, že by mi v tom niečo prekážalo.

Rozoberme si to na drobné: Ak sa mi niečo stane, nemám možnosť platiť hypotéku. Ak ma vyhodia, nájdem si ďalšiu prácu, som šikovný – iba ak by prišla v mojom odvetví nejaká kríza. Len v mojom ročníku na výške som mal sto spolužiakov, ktorí boli tiež dobrí. A hlavne je tu veľa vecí, ktoré nevidím. V skutočnosti je moja finančná situácia riziková, akurát to riziko pred sebou skrývam. Na otázku “ak by ti firma pol roka nezaplatila výplatu a ty si si nevedel nájsť inú prácu kvôli podmienkam, ktoré nemáš ako ovplyvniť” radšej nemyslím, pretože by zahŕňala sťahovanie sa z domu, o ktorom som doteraz veril, že je “môj”.

OK, tak budem makať. Po večeroch sa dovzdelám, naštudujem si nový programovací jazyk, zlepším sa v projektovom riadení, prečítam si príručku o komunikácii a pôjdem na workshop o efektívnejšej práci. To dám, budem o 30% produktívnejší, to si všimne šéf a zvýši mi plat. A potom dostanem aj vyššie bonusy. Kúpim deťom krajšie darčeky na vianoce…

Lenže – Warren Buffett zo mňa nikdy nebude. Nie že by som chcel byť Warrenom Buffettom, som rád sám sebou. Problém je, že sa k nemu nemôžem ani priblížiť. 20% zvýšenie platu a trochu vyšší bonus ma nikam zásadne neposunie. Pravdepodobnosť, že týmto postupom budem mať príjem 10x vyšší (po započítaní inflácie) je nulová.

Na to, aby som mohol mať šťastie, sa mu v prvom rade musím vystaviť – aspoň ako možnosti. Vôbec nehovorím o prístupe “budem viac makať, viac dosiahnem”. Na to, aby som dosiahol nestačí si to priať a privolať to, treba sa aktívne tejto možnosti (tzv. upside riziku) vystaviť.

Problém je v štruktúre rizika. Tento problém si teraz vysvetlíme trochu podrobnejšie, ale základné poznanie je – ak chceme mať šťastie v podnikaní, musíme v prvom rade…ehm….podnikať. To samozrejme nie je pre každého, ale zamyslieť sa nad tou štruktúrou rizika sa oplatí, verte mi. Poďme si to prejsť…

Downside, upside

Downside riziko nastane vtedy, keď sa môže stať s nejakou pravdepodobnosťou udalosť, ktorá má na mňa negatívny dopad. Napríklad ten, že budem mať menej peňazí (tu je dôležité peniaze správne definovať ako “hodnotu, ktorá je pre mňa konštantná”, ja som zvykol používať gramy zlata a eurá). Nachvíľu odložme otázku či je potrebné mať veľa peňazí, k nej sa ešte vrátim.

Downside riziko je pre mňa nesplatená hypotéka, stratenie práce, prípadne keby sa mi niečo vážne stalo. Pri hypotéke je downside riziko napríklad aj to, že mi skončila fixácia a banka sa rozhodla zvýšiť úrok z 1% na 8% p.a. Nemám ušetrené, banka čaká splátku a ja teda pekne každý deň obliekam sako a idem do práce.

Upside riziko je riziko, ktoré ma vystavuje pozitívnym dopadom. Ak chodím na miesta, kde sú zaujímaví ľudia, mám možnosť (ale nie istotu) sa s nejakým zaujímavým človekom stretnúť a spoznať. Geek ktorý 24/7 sedí za počítačom a hrá World of Warcraft si partnera alebo partnerku určite nenájde. Teda myslím takú nerenderovanú – bez meča.

Upside riziku vo finančnej oblasti sa ako zamestnanec takmer nevystavujem – najlepšie čo sa mi môže stať je zvýšenie platu a vianočný bonus. Samozrejme, u každého individuálneho človeka je situácia odlišná, upside môže byť aj nefinančný – príležitosť niečo vytvoriť, dať si niečo do CV, niečo sa naučiť alebo sa znetworkovať so zaujímavými ľuďmi. Napríklad upside riziko v povinnej odvodovej povinnosti v Izraeli je vraj obrovské a všetci sa poznajú z vojenskej služby – škoda len že to je nedobrovoľné s downside rizikom nedožitia sa dôchodku.

Kombinácia tohto downside a upside rizika – vysoké riziko downside a veľmi obmedzený upside je bohužiaľ rizikový mix väčšiny zamestnancov. Niektorí to riešia tak, že sa vystavujú upside riziku hraním hracích automatov. (Pssst: Prevádzkovateľ automatu vždy vyhráva, kašlite na to!)

Už podnikám!

Tak som podal výpoveď. Idem robiť freelancera. Už podnikám. Môjho vychillovaného šéfa v obleku, ktorý väčšinu dňa hráva golf som vymenil za najhoršieho šéfa akého poznám – seba. Nestihnem si ani urobiť web a zákazky sa hrnú. Mám šťastie v podnikaní. Predávam svoj čas, ale ten je drahý, tak si najímam účtovnú firmu na účtovníctvo a ešte si môžem dať do nákladov mobil a internet!

Robím z domu, večer som unavený, tak odpadnem do postele, snáď ma deti tak skoro nezobudia.

Downside riziko: Stále mám hypotéku, navyše som si nie istý, či mi zákazníci zaplatia faktúry.

Upside riziko: Predávam svojich 5 hodín denne za trhovú cenu na B2B trhu, ktorá je trochu vyššia. Ďalších 5 hodín denne sa venujem zháňaniu ďalších zákazníkov, účtovníctvu, robeniu webu a podobne (tieto hodiny priamo nikomu nepredám).

Po roku som si polepšil o 50% oproti času kedy som bol zamestnaný. Okrem toho, čo viem robiť dobre (“unique ability”) ešte hľadám zákazníkov a predávam im svoje služby (som obchodník), vybavujem lacnejší mobilný paušál, o desiatej večer si robím vizitky a pimpujem svoj linkedin profil a web.

Teraz prichádza rast!

Nestíham a tak k sebe nájdem jedného kolegu. Potom druhého a tretieho. Zrazu som šéf firmy, ktorá už začína ťažiť z deľby práce. Účtovníčka účtuje, programátor programuje, dizajnér dizajnuje, projekťák projektuje, obchodník predáva. Sme rádovo efektívnejší.

Škoda len, že nie som ani taký dobrý šéf ako ten vychillovaný šéf z korporácie, ktorý väčšinu času hral golf. Bol som programátor, teraz sa na mňa zamestnanci spoliehajú v tom, že zaplatia hypotéku oni a ešte že budem vedieť vyriešiť to, že Jano s Ferom sa pohádali pri debate o použití templatovacieho enginu pre klientský projekt a Petronela žiarli na Anastáziu, lebo zarába o sto euro mesačne viac (to, že Petronela robí analytičku a má o tri roky skúseností viac ako čerstvo vyštudovaná Anastázia je jedno, žiarlivosť je emócia, ktorá sa dá postracionalizovať čimkoľvek).

Downside riziko: Poučený z hypotéky rastieme organicky a neberieme si úvery. Najhoršie čo sa mi môže stať je, že ako majiteľ firmy prídem o základné imanie. Zamestnancom radšej nehovorím, že ak klient nezaplatí faktúru, výplata nepríde. Ale uvedomujem si, že to bolo tak vždy, len som stále veril, že sa to nestane (vystavoval som sa tzv. skrytému riziku). Však zamestnávateľ to vždy “nejak vyrieši”. Hypotéku splácať musím, ale z čias freelancovania som sa poučil a odložil som si nejaký vankúš na splátky.

Upside riziko: Predávam mandaye ľudí, na každom mám maržu. Dokážem si prilepšiť, mám trojnásobný plat odkedy som bol zamestnaný. Tak trochu som vyčerpal trh. A prišla firma z Poľska a tuto ešte aj kamoš z vedľajšej ulice robí to isté čo ja. Asi budem musieť znížiť ceny. Takúto firmu dokážem už trochu škálovať, ale pravdepodobnosť, že z nej urobím 10x zisku (nie obratu) je stále blízka nule.

Celkové riziko: Zhodnotenie svojej investície desaťnásobne nehrozí, hrubá marža je 30%, riziko toho, že platím zamestnancov, ktorí nemajú čo robiť, lebo nemáme zákazku znášam ja.

Už to príde, zachvíľu budem Warren Buffett – ešte trochu ušetrím a môžem investovať.

Ako štruktúrovať riziko s maximalizáciou upside

Upside riziko konzultačnej firmy (“upgradnutý freelancing”) je minimálne. Môžem robiť dobrú alebo aj skvelú prácu, pomáhať ľuďom a k zásadnému upside dopadu sa nedostanem. Na to, aby som sa mohol vystaviť naozajstnému upside riziku, potrebujem:

  • zbaviť sa absorbčnej bariéry downside rizika
  • maximalizovať upside

Absorbčná bariéra downside rizika

Čo je absorpčná bariéra? To je stav, kedy hra skončila. Pre firmu je absorpčná bariéra platobná neschopnosť a krach. Pre človeka je to taký finančný problém, z ktorého sa nedostane (napr. skončí na ulici). V dnešnej dobe sa do istej miery dá vymotať aj z takejto situácie formou osobného bankrotu, ale na akékoľvek ďalšie podnikanie s upside rizikom môžeme na pár rokov zabudnúť. Takže prvý krok je nikdy sa nepriblížiť k absorpčnej bariére.

To znamená – našetriť dostatok peňazí na to, aby ma akákoľvek situácia vo firme nedokázala položiť. Ak firma skrachuje, musí byť môj majetok hermeticky oddelený od majetku firmy (s.r.o.). Ak sa mi nebude dariť v podnikaní (čo je počas podnikania takmer isté – aj veľmi úspešné firmy majú extrémne zlé časy), nesmie to mať dopad na to, či mám kde bývať a či ja a moja rodina majú čo jesť. Nemám hypotéku – keďže bankrot na hypotéku nefunguje tak jednoducho ako v Amerike, môžem sa skúsiť spoľahnúť na to, že nesplatený byt dokážem predať za viac ako je istina hypotéky, môžem hypotéku vôbec nemať a bývanie si prenajímať alebo môžem mať našetrené aspoň na niekoľko splátok hypotéky.

Toto je podľa mňa veľmi dôležitá časť, ktorú veľa podnikateľov podceňuje. Keďže upside riziko má malú pravdepodobnosť, downside riziko má väčšinou oveľa väčšiu pravdepodobnosť, treba znížiť dopad downside rizika (tak aby sa nepriblížilo k absorpčnej bariére) a čo najviac zvýšiť dopad upside rizika.

Tu by som podotkol to, že heroizácia ľudí, ktorí kašlú na downside riziko je v podnikateľskej kultúre pomerne bežný jav a je podľa mňa nesprávny. Elon Musk sa v istom momente tak zadĺžil, že si ešte požičal aj z kreditnej karty, aby mohol vyskúšať ešte jeden štart rakety. Ak by sa mu ten nepodaril, neučili by sme sa o ňom na biznis školách, ale prednášal by na udalostiach typu “failboat” – to sú akcie, kde podnikatelia hovoria o svojich chybách s cieľom poučiť iných, aby ich nerobili. Mimochodom, nevidím v tom až takú pridanú hodnotu, pretože každý robí iné chyby. “Riskovať všetko” nie je rozumná stratégia, pretože počujeme väčšinou o tých, ktorým ten risk vyšiel. Tí, ktorým takýto extrémny risk nevyšiel už nepodnikajú.

Stratégie na minimalizáciu downside rizika: Šetriť (tým posunieme downside riziko ďalej od absorpčnej bariéry), nevystavovať sa downside riziku s dopadom ktorý by nás priblížil k “bankrotu”, oddeliť firemné a súkromné peniaze, predať časť downside rizika (napr. investorom), prípadne získať alebo vytvoriť niečo s dlhodobým cashflow. Napríklad nehnuteľnosť, spoľahlivá “nudná” firma – napríklad tá konzultačná organizácia postavená ako “hollow company”.

Pri tomto sa ešte zastavím. Hollow company je firma, ktorá má takmer nulové downside riziko. Je to organizácia, ktorá je tvorená notebookom majiteľa. Neplatí nájom, namiesto zamestnancov si nakupuje služby (konzultantov, freelancerov a iných dodávateľov) tak, aby dokázala dodať objednané služby. Veľmi pekný prípad takýchto hollow companies má napríklad Tim Ferriss vo svojej knihe 4-Hour Workweek. Takáto firma nemá vysoké upside riziko, ale jej downside je extrémne malý. Keď majiteľ vypne notebook, firma síce nezarába, ale ani nič nestojí. Princíp “DAO” (decentralizovaná autonómna organizácia) sa dá tiež postaviť ako hollow company.

Maximalizácia upside rizika

Teraz to začne byť zaujímavé. Pretože toto je dôvod, prečo niektorí podnikatelia majú “šťastie”, ktoré je ale súčasťou ich aktívnej činnosti. Pri maximalizácii upside rizika sa pýtame otázku: “Ako môžeme získať 10X až 100X upside?”. To znamená ako vytvoriť firmu, do ktorej keď investujem niečo v hodnote 10 tisíc eur, dostanem možný (nie istý) payout v hodnote sto tisíc až milión eur čistého zisku po započítaní inflácie?

Pokročilý freelancing alebo “remeslo” z tohto môžeme vylúčiť. Vďaka konkurencii sa pohybujeme na hrubej marži dajme tomu 30-50% (v lepšom prípade) a predávame obmedzený čas ľudí, ktorý nevieme naškálovať.

Navyše, ak je pravda to, že upside má malú pravdepodobnosť a väčšine firiem sa to nepodarí, potrebujeme takýchto stávok urobiť niekoľko. Ak ich urobíme (rovnakých) desať a pravdepodobnosť je 10%, sme na tom, na čom sme boli, akurát nám to zje inflácia a neistota. Je pravda, že sa tomu môžeme vystavovať sériovo, teda sústrediť sa a pomôcť firmám narásť, ale takáto stratégia má veľmi pomalú spätnú väzbu. Ak po šiestich rokoch zistíme, že sa to nepodarilo, začíname odznova tam kde sme boli – aj keď získame aspoň skúsenosti. Na druhej strane na ďalší biznis bude treba asi iné skúsenosti.

Stratégie na maximalizáciu upside: Staviť (s rizikom) na niečo, čo bude v budúcnosti obrovské. Pre mňa je to napríklad Bitcoin, ktorý má aj po štyroch zdesaťnásobeniach podľa mňa slušnú šancu na ďalšie – aj keď by bola pravdepodobnosť 20%, znamená to, že pri tejto stratégii je fajn teraz nakupovať. Tu by som sa nachvíľu zastavil – Bitcoin je príležitosť pre bežných ľudí, ktorí nechcú podnikať na obrovský upside. A zároveň by som týmto chcel reagovať na mnohých kritikov, ktorí tvrdia, že Bitcoin špekulanti “nič neurobili, len zarobili”. Nie je to pravda, urobili, pretože stavili na vec, ktorá má síce vysokú pravdepodobnosť upside, ale to nikto nevedel a downside je celá investícia. Takíto investori sa aktívne vystavili obrovskému riziku, ktoré sa im oplatilo.

Ďalšia možnosť je vytvárať produkty, ktoré nemajú konkurenciu a je ťažké ich skopírovať (takéto produkty v minulosti: MP3 prehrávač, vložky, jednorázové žiletky). Ako na to sa naučíte asi najlepšie v knihe Zero to One.

Ďalšou možnosťou je vyriešiť obrovský problém a vytvoriť obrovskú pridanú hodnotu. Dokážem pomôcť miliónu ľudí? Dokážem vyriešiť obrovský problém, za ktorého riešenie mi niekto zaplatí milión eur?

V tomto ohľade je dobré napojiť sa na exponenciálnu technológiu. Kryptomeny, umelá inteligencia aplikovaná na niche sektor (všeobecná umelá inteligencia nie je dobrý nápad lebo lepší ako Facebook a Google nebudeme), vyrobiť úplne nový typ dronu, ktorý rieši unikátny problém. Vyliečiť chorobu. Zlepšiť analýzu DNA – človeka aj jeho mikrobiómu. Zvýšiť slobodu, zlepšiť bezpečnosť. Prehľad exponenciálnych technológií a toho ako nad nimi rozmýšľam nájdete v mojej prednáške Úvod do exponenciálnych technológií.

Aby som trochu naviazal na tvrdenie v úvode – naozaj je v pohode ak niekomu programujete eshopy, robíte stránky alebo robíte burgre v kamióne na rohu. Len nečakajte 10X-100X upside. Ale nie je všetko o peniazoch.

Barbell stratégia

Fiktívny príbeh z úvodu a vysvetlenie vyššie naväzuje na môj podcast o Barbell stratégii. Naše tri archetypy: zamestnanec, freelancer a “multiplikovaný freelancer” sú tri typy ľudí, ktorí sú náchylní na riziko, ale aj napriek tomu sa vystavujú oveľa väčšiemu riziku ako Warren Buffett.

Tým chcem povedať, že “riskovať” sa oplatí iba ak riskujeme správne. Tu by som citoval N. N. Taleba: “Nikdy nemerajte riziko, ktorému sa vystavujete, vystavujte sa iba rizikám, ktorým rozumiete”. Teda – riešiť kalkuláciu rizika nesplatenia hypotéky je už neskoro, najprv treba určiť akým rizikám sa chceme vystaviť a až keď im rozumieme, môžeme to urobiť. Talebova barbell stratégia je práve spôsob ako na to.

Prečo sa vystavujeme oveľa väčšiemu riziku ako Warren Buffett?

Zamestnanec sa utešuje pocitom istoty mesačnej výplaty, v ktorej jediná istota je, že bude veľmi podobná ako minulý mesiac – až kým jedného dňa neprestane chodiť.

Freelancer má veci už trochu viac pod kontrolou, ale ak sa niečo nevydarí, peniaze neprídu. Ak nevymyslí ako robiť 40 hodín denne, trhová cena hodiny jeho práce nepustí a jeho kalkulácia je obmedzená produktívnymi hodinami vynásobenými hodinovou sadzbou.

Našťastie freelancer prišiel ako na to a začal “naozaj podnikať”. Využil jeden zo super trhových mechanizmov (deľbu práce) a najal si ľudí. Tí chcú istotu a žiaľ nevedia, že mesačná výplata závisí od toho, či klient podpíše akceptačný protokol a či sa netvári, že “faktúra mu neprišla”. Keby to vedeli, v panike utečú ako keby v kancelárii vypukla zombie apokalypsa.

Upside je daný hodinovou sadzbou za ktorú dokážeme predať konzultačné hodiny. Samozrejme, nie všetky – účtovníčka, právnik, ktorému platím za dohadovanie zmluvy, ani obchodník nie sú priamo vyfaktúrovateľní, ale však máme vyššie hodinové ceny práve preto, aby sme pokryli aj tieto “režijné náklady”. Dokonca máme aj nejaký tovar na sklade, už sme veľká firma.

Downside? Klient odloží projekt o mesiac, lebo nestíha. Mojich sedem zamestnancov príde ráno do práce a nemajú čo robiť. Snáď vymyslíme niečo, čo môžeme neskôr predať.

Vo všetkých troch prípadoch sme vystavovaní neúmernému downside riziku a náš upside je obmedzený.

Na to, aby sme mohli mať “šťastie” ako Warren Buffett alebo akýkoľvek iný šikovný podnikateľ, musíme sa tomuto šťastiu vystaviť, tak ako som písal vyššie. A nie, naozaj nie hracími automatmi. Kto nič nerobí, nič nepokazí, ale kto nehrá, nikdy nevyhrá.

Ako teda nastaviť hru tak, aby sme nielen mohli vyhrať, ale aby to bolo aj pravdepodobné? Barbell stratégia otáča riziko tak, aby sa nám darilo aj v nepriaznivých podmienkach. Funguje takto: 80% (peňazí, času, investície, …) s takmer nulovým downside, 20% s ideálne nekonečným upside. Najhoršie čo sa nám môže stať – prídeme o 20% majetku (času, …), 80% stále ostáva. Najlepšie čo sa nám môže stať je, že trafíme 100X a teda sme na vyše 20-násobku.

Ak sa nám nedarí, sme na 80% majetku, ak sa nám darí, sme na niekoľkodesaťnásobkoch.

Freelancing vs. podnikanie

Či som sám freelancer alebo nás je viac a predávame hodiny, stále rozmýšľame ako zamestnanec. Stále predávame čas. A čas je obmedzený zdroj, takže jeho upside (za koľko ho môžeme predať) má limit – zaužíva sa, že cca 8 hodín cez pracovné dni.

Čo nemá horný limit je riešenie problémov ľudí. Zakladateľ firmy Tampax, ktorá začala vyrábať prvé komerčne produkované ženské tampóny nepredával svoj čas. Ak dokáže pomôcť miliardám žien, jeho upside je – ako sa hovorí u nás v krypto komunite – “moon”. Steve Jobs nepredával svoje schopnosti ako dizajnér s hodinovou sadzbou. Dizajnoval a vymýšľal nové produkty, spolu so svojim tímom. Trhová kapitalizácia 839 miliárd dolárov.

Rozdiel medzi takto definovaným “freelancerom” (bez ohľadu na to koľko má zamestnancov) a podnikateľom je v práci s rizikom. Downside riziko je väčšinou jeho čas, nejaké jeho peniaze a peniaze investorov. Upside by mal byť čo najväčší.

Áno, Warren Buffett aj Steve Jobs mali šťastie. Vystavili sa upside riziku tým, že investovali svoj čas, peniaze a talent do rizikových vecí, ktoré mali obrovské upside riziko. Ani im sa nedarilo stále, Steve Jobs bol v niekoľkých neúspešných projektoch. Ale ak je upside riziko 100X a pravdepodobnosť že sa to podarí 5%, stačí to urobiť v priemere len 20x. Samozrejme, musíme obmedziť downside. Ak po jednom pokuse nemáme kde bývať a čo jesť, hra skončila a zaradíme sa medzi tých čo “nemali šťastie”. Absorbčná bariéra.

Otázka je, či sa takejto sade obmedzeného downside rizika a čo najmenej obmedzeného upside rizika dokážeme vystavovať systematicky. Jeden zo spôsobov ako na to je barbell stratégia, ktorú sme popísali vyššie. 80% expozície je voči veciam ktoré nemajú žiadny downside (pri nich nás upside nezaujíma), 20% takým ktoré majú obrovský upside (downside nás nezaujíma, len nesmie byť negatívny, teda nesmieme sa zadĺžiť a financovať to z tej druhej časti).

Tu si treba uvedomiť, že táto stratégia nefunguje ak vezmeme len jednu časť stratégie. Vystaviť sa 1000X upside riziku je veľmi jednoduché. Poviem si, že teraz sú kúl elektromobily, zoberiem všetky peniaze, kúpim na páku 100X akcie firiem ktoré robia elektromobily a ak urobia 10X, mám 1000X. Problém je, že ak dôjde k poklesu, hra skončila. Musím mať zároveň ochránené downside riziko a správne vystavenie sa upside riziku, inak je to čistý gambling. Gamblovať je ľahké.

Ako na ten upside? Chcem mať upside milión eur. Vyrábam prekvapkávatka na cold brew kávu. Keďže existuje aj konkurencia, v odvetví je tak 20-30% hrubá marža. Takže tak 10% čistá. Jedno prekvapkávatko bude stáť 25€, takže ak chcem čistý milión, musím ich predať za 10 miliónov, čiže mi stačí predať 400 tisíc kusov.

Kto sa pokúšal čokoľvek predať pochopí, že predať 400 tisíc kusov čohokoľvek nie je ani trochu ľahké. Obzvlášť na produkt, ktorý stačí v jednej domácnosti jeden – 400 tisíc domácnostiam niečo predať je fakt ťažké. (Poznámka: Tento trh je obsadený, moje nové prekvapkávatko na kávu za 25€ práve chystá cold drip na ráno – a komukoľvek kto ho vyrobil sa to nejak podarilo. Akurát asi nemali taký upside cieľ, lebo na kickstarteri vyzbierali necelých 24 tisíc libier – z 8000 ktoré chceli).

Upside riziko je – vyriešiť veľký problém, ktorý je teraz riešený zle alebo vyriešiť nejaký problém pre veľa ľudí. Ak vytvorím pre miliardu ľudí hodnotu 1€ alebo pre tisíc ľudí hodnotu milión€, vystavujem sa obrovskému upside riziku.

Podobné stratégie ktoré nefungujú

Prvou stratégiou, ktorá sa trochu podobá na barbell na prvý pohľad je mať “stredné riziko”. Dlhopisy, akcie firiem a podobne. Všetky investičné fondy s “vyváženým” rizikom. Prečo to nefunguje – nechráni nás proti downside. Ak máme grécky dlhopis alebo firma, ktorej akcie máme skrachuje, downside je 100% a prídeme o všetko. Zároveň pravdepodobnosť čo i len dvojnásobného zhodnotenia je nízka, na viac ako 10x môžeme zabudnúť.

Druhá stratégia “zahedgujem downside zamestnaním a potom investujem kvôli upside”. Túto mi napísal kamarát po prečítaní tohto blogu. Downside v korporáte je podľa neho nízky, väčšinou majú dostatočný vankúš na to, aby nemuseli prepúšťať pri nezaplatení faktúry. To je síce pravda, ale pri downside nás zaujíma iba dopad, ak je riziko nenulové. Ak ma výpoveď položí (lebo neviem splatiť hypotéku), je jedno, či sa to za 30 rokov stane raz alebo trikrát, absorbčná bariéra moju stratégiu okamžite vypne. Pri downside treba pozerať skôr na downside dopad.

Zároveň pri investovaní myslel investovanie do akcií. Tam je potenciál na 10x alebo 100x takmer nulový. Čím neskôr investujem do firmy, tým sa upside potenciál zmenšuje. Najväčší upside má angel investor, ktorý investuje ešte iba do nápadu, kedy podnikateľ nemá ani prototyp. Ak už firma vstúpila na burzu, všetok rizikový kapitál hodluje alebo exitol tak, že akcie predáva retailovým investorom. 10x upside sa už dávno odohral. Navyše, pri takomto investovaní, kedy nie som s firmou v kontakte, iba do nej investujem peniaze je obrovský tzv. agency risk. To znamená, verím so svojimi peniazmi niekomu inému, neviem či sa firme darí, neviem to nijak ovplyvniť a ak je čas vystúpiť, nemám o tom informáciu dostatočne skoro.

Takáto stratégia môže byť pekná investičná stratégia na drobné prilepšenie k zamestnaniu, ale nijak zásadne sa nelíši od predchádzajúcich stratégií freelancera. Warren Buffett z nás takto nikdy nebude.

Upside riziko väčšinou ťaží viac zo skúseností a unikátnych schopností podnikateľov ako čisto z peňažnej investície. Práve kryptomeny boli (a dúfam, že ešte stále sú) pozitívnou výnimkou v tomto smere, ale takéto skratky sa vyskytnú veľmi zriadkakedy – a je treba investovať do nich ideálne v čase, kedy upside vôbec nie je zjavný.

Nepeňažné riziká

Na začiatku som hovoril, že sa ešte budem venovať téme nepeňažných rizík, lebo nie je všetko o peniazoch. Tam platí na veľa fat tail domén podobná stratégia (čo je fat tail doména sa dočítate v Antifragile od N.N.Taleba, ale v skratke: ak existuje možnosť obrovského dopadu s malou pravdepodobnosťou).

Ak je metrika úspechu počet predaných kníh, dopad výskumných projektov a podobne, dá sa na to pozerať podobne – aké konanie vedie k najväčšiemu upside tak, aby som zároveň neskrachoval?

Tu je dôležité dať pozor iba na to, že s normálnym rozdelením to až tak nejde. Keby som chcel byť 100X silnejší ako niekto iný, táto stratégia nezafunguje, pravdepodobnosť že kedykoľvek v živote zdvihnem 100x viac ako priemerný muž – teda že zdvihnem 13 ton, je nula (svetový rekord je vyše 500kg). Táto stratégia teda naozaj funguje najmä s fat tail doménami.

Na veľa vecí sa táto stratégia na upside riziko dá aplikovať. Môžeme byť produktívnejší (ABC model a deľba práce). Pri iných veciach ako je šťastie, zdravie a podobne môžeme aplikovať iné stratégie. Jedno je isté. Ak budeme sedieť doma na gauči a piť pivo, pravdepodobnosť že budeme mať šťastie ako Warren Buffett je nula.

O knihe

Tento článok je súčasťou mojej pripravovanej knihy “Hackni sa!“, ktorej crowdfunding kampaň práve prebieha. V prípade, že vás tento článok zaujal, budem rád, ak sa do nej zapojíte – dostanete okrem finálnej knihy, ktorá bude vydaná na jeseň 2019, aj prístup k niektorým ďalším zaujímavým článkom, ktoré doteraz neboli zverejnené. Ak sa vám tento článok páčil, verím, že sa vám bude páčiť celá kniha aj ostatné články. Za každú podporu vydania knihy budem vďačný.

2 odpovede na “Majú uspešní ľudia “len šťastie”? Ako nastaviť hru tak, aby sme vyhrali.”

Kedze na FB je otvorena diskusie len pre friends tak sem 🙂 S posolstvom clanku sa da suhlasit, ale nepaci sa mi ako je zamestnanec vykresleny ako uboziak, ktory zije vo falosnom bezpeci, a ktoremu hocikedy moze banka zobrat domcek a pojde na ulicu mesiac potom ako strati job.:) Sam som IT, kvazi-zamestnanec zivnostnik, ktory o 16h zahodi klavesnicu a ide domov do zahrady. A podla mna je to celkom dobry plan do zivota ak clovek nie je konzum-idiot. Trosku som frugal (nieco na mrmoneymustache.com sposob bez bicykla), nekupujem drahe auta, ani imidzove veci, kazdy mesiac usetrim velke perceto z vyplaty – tj mam nizke naklady a popritom zeleznu rezervu, vedel by som bez vyplaty vyzit roky. Podla mna prave ta rezerva/uspory su klucovym prvkom aj v sukromnom aj v podnikatelskom zivote. Som presvedceny, ze zivotnym stylom “outperformancujem” nejedneho popdnikatela, ktory sice zaraba 2x, ale popritom plati hypo za velky dom, leasing na bmw x6 a dosledkom je, ze jeho net worth skor stagnuje. Ak clovek nevie manazovat financie, nema to lahke nikde, ani ako zamestnanec ani ako podnikatel. Popritom plati, ze aj ked je clovek len zamestnanec, downside riziko sa da minimalizovat, a vytazit z toho maximum.

Hneď v úvode vysvetľujem, že to nie je hodnotenie životného štýlu, ale zároveň byť frugal a minimalizovať downside nikdy nebude mať potenciál brutálneho finančného úspechu (10x). V úvode hovorím, že každý je iný a každý chce niečo iné a toto je aj pre mňa v pohode úspech – ušetriť, byť minimalista a zarábať viac ako míňať je v pohode život. Ale blog nebol o tom ako viesť v pohode život, k tomu je veľa ciest a peniaze sú často najmenej podstatná časť. Blog bol o tom ako odstrániť upside a vyvolať “šťastie v podnikaní”. Ak niekto zarába 3000€ mesačne, cesta k 30000€ mesačne je veľmi ťažká a treba väčšinou úplne zmeniť paradigmu, to ako zamestnanec je takmer nemožné (kvôli obmedzenému upside). Ale tomu všetkému predchádza otázka, či 3000€ mesačne nestačí a pre väčšinu ľudí je odpoveď, že stačí.

Komentáre sú zakázané.