Juraj Bednar

Dostali sme na recenziu peňaženku CoolWallet. Recenziu sme zatiaľ nestihli urobiť, ale s Habom sme natočili aspoň unboxing video a prvú platbu za kávu v Paralelnej Polis.

Možno ste si všimli, že môj web trochu zmenil podobu. Rozhodol som sa prejsť z jekyll na WordPress, najmä kvôli väčším možnostiam, pluginom a lepšej podpore viacerých jazykov. Stará stránka bola trochu chaotická – niečo bolo po anglicky, niečo po slovensky.

Je to zaujímavé, pretože si možno spomeniete, že som WordPress párkrát rituálne zmazal. (Rituálne zmazanie sa oproti obyčajnému zmazaniu vyznačuje tým, že sa pritom nadáva a počas mazania je potrebné mať svedkov). Faktom je, že som vôbec nevedel, že WordPress je podobný ako Čínska reštaurácia – všetko je super, len sa nesmieš pozrieť do kuchyne (v prípade WordPressu na zdrojáky).

Názor som zmenil po veľmi pozitívnej skúsenosti s používaním WordPressu na webe Paralelnej Polis. Hlavne nový vizuálny editor blogov je veľmi pekný. Do toho som bol za barom v Bitcoin Coffee, keď sa vedľa mňa odohrávala WordPress Academy, tak som si povedal, že to stojí za pokus. Mimochodom, ak sa chcete naučiť robiť s wordpressom, wpacademy odporúčam už len z toho, čo som počul v diaľke, ale popri tom som ako barista robil kávy, pomáhal niekomu upgradovať Trezor a diskutoval o double-spend útokoch.

Poďme však na moju skúsenosť s migráciou.

Pluginy

Keď som začínal s WordPressom, najviac mi chýbalo to, že som nevedel, ktoré pluginy použiť. Na každú funkcionalitu má WordPress nejaký plug-in, problém je, že väčšinou ich je veľa. Vďaka Peťovi Nemčokovi z Webikon, čo sú profíci som sa učil robiť s WordPressom na stránke Paralelná Polis, ktorú sme tak trochu uťapkali spolu. Chvíľu trvalo, kým sme našli všetko, čo sme potrebovali.

Takže som postupom času našiel nejaké pekné plug-iny na ktoré som si zvykol:

• Free & Simple Contact Form Plugin – Pirateforms
• Google Tag Manager for WordPress – odporúčam používať Google Tag Manager na spravovanie vecí ako Facebook Pixel, Google Analytics a podobne – ak ich chcete používať
• Polylang – na viacjazyčné weby
• UpdraftPlus – Backup/restore – zálohujte často!
• Facebook Open Graph – na opengraph tagy pre sharovanie na sociálnych sieťach
• AMP for WordPress
• Instagram Feed WD – kúlový instagram feed tu dole. Tento plugin nie je až taký super ako väčšina ostatných pluginov, ale z instagram pluginov asi najlepší
• Public Post Preview – dá sa zdieľať link s článkom ešte skôr ako sa článok zverejní, ale aj mimo ľudí, ktorí majú užívateľov. Môžete používať na zdieľanie postu právnikovi predtým ako napíšete nasratý kontroverzný článok 🙂
• Easy WordPress SMTP – aby maily išli cez SMTP nie cez mail() z PHP
• Elementor – umožňuje vytvárať rôzne elementy, kompatibilný s väčšinou tém (na tejto stránke nepoužívam, používa iba Paralelná Polis)
• The Events Calendar – tiež používa iba Paralelná Polis na zobrazovanie udalostí. Pravdupovediac, tento kalendár je asi najlepší zo všetkých zlých možností, ktoré sme našli. Napríklad nie je možné prihlásiť sa k odberu privátnych udalostí cez jedno URL, takže ak niekto v Polis zarezervuje priestor na nejakú privátnu udalosť, nevidíme to v kalendári bez toho, aby sme udalosť zverejnili.
• Camptix – plug-in na predaj lístkov na akcie. Tiež nie je úplne najlepší, ale podarilo sa nám zintegrovať platobnú bránu na kryptomeny, dá sa tam špecifikovať počet lístkov, aj keď user-experience by mohla byť oveľa lepšia
• Blubrry PowerPress – používam ja na podcasty. Import neprebehol až tak jednoducho ako by som čakal, ale nakoniec všetko dobre dopadlo a blogposty som nakoniec dokázal premeniť na RSS feed.
• CyberSyn – import z RSS. Použil som na migráciu z Jekyll, viď nižšie
• Header Footer Code Manager – ak chcete pridať nejaký HTML kód mimo Google Tag managera

Migrácia z Jekyll

Jekyll je generátor statického webu, čo sa mi páči z pohľadu bezpečnosti. Používame ho aj na stránke Citadelo, čo samozrejme dáva zmysel – firma, ktorá sa primárne zaoberá bezpečnosťou robí trochu iné rozhodnutia ako hipsterský blog. Aj napriek tomu verím, že moja účasť v Hacktrophy mi pomôže vychytať prípadné bugy skôr ako zlí hackeri. Zatiaľ to vždy zafungovalo. K bezpečnosti sa ešte dostanem nižšie.

Na migráciu som použil skript a návod od Davida Lyncha :). Skript som musel upraviť kvôli novým riadkom, ktoré robili šarapatu pri importe, podcastom a videám. Na import som skúšal viaceré pluginy, nakoniec zafungoval CyberSyn. Čo bolo trochu ťažšie bolo zachovať URL – nie u všetkých sa mi to podarilo, ale v nastaveniach wordpressu som zachoval podobnú schému (kategória/dátum/slug), akurát v Jekylle som slug menil manuálne a ten sa nepreniesol, takže som ho musel ručne prepísať. Našťastie som importoval len posledných 100 článkov, takže stačilo trošku cut&pastovať. Problém bol aj s časovými zónami, čo je problém ak píšem články okolo polnoci, tak keď nesedí časová zóna, trafím sa do iného dňa, čo pokazilo dátumy. Nakoniec som polnočné články presunul na ôsmu hodinu ráno.

Zároveň bolo treba opraviť nejaké obrázky, aj keď niektoré sa preniesli.

Migrácia podcastu by mala ísť tiež cez RSS, ale keďže dané články som už importol inak, tak rýchlejšia cesta bola prekopírovať MP3 a URL dať v PowerPress Podcast plug-ine pod každý článok. Vyzerá, že všetko funguje.

Bezpečnosť

Zabezpečenie wordpressu pomocou .htaccess, oskenovanie cez wpscan.

Nastavenie bezpečnosti – všetko ide cez HTTPS vďaka letsencrypt. Ako webserver používam nginx, takže vytunenie nastavenia SSL protokolu:

ssl_dhparam /etc/ssl/certs/dhparam.pem;

ssl_session_timeout 1d;
ssl_session_cache shared:SSL:50m;
ssl_session_tickets off;

ssl_protocols TLSv1.1 TLSv1.2;
ssl_ciphers ECDH+AESGCM:ECDH+AES256:ECDH+AES128:DHE+AES128:!ADH:!AECDH:!MD5;
ssl_prefer_server_ciphers on;

ssl_stapling on;
ssl_stapling_verify on;
resolver 8.8.8.8 8.8.4.4 valid=300s;
resolver_timeout 30s;

Pár bezpečnostných hlavičiek:

add_header Strict-Transport-Security "max-age=15768000; includeSubdomains; preload";
add_header X-Frame-Options SAMEORIGIN;
add_header X-Content-Type-Options nosniff;
add_header Referrer-Policy "strict-origin-when-cross-origin";
add_header X-XSS-Protection "1; mode=block";

server_tokens off;

Skontrolovať cez službu Security Headers a SSL Labs Test. Nemusí to byť dokonalé, ale ani netreba podporovať storočné browsre a nechať si tak dieru.

Ostatné je na hackeroch z Hacktrophy, čiže aj na vás.

Dúfam, že sa vám nový web páči, je to zatiaľ veľmi málo prispôsobená téma z nového WordPressu 5 – Twentynineteen. Postupne sa bude trochu meniť, pretože teraz konečne dokážem spraviť to, čo som doteraz nevedel efektívne urobiť – ukázať vám všetky projekty, na ktorých participujem, prezentovať vám informácie o kryptomenách, biohackingu, travel hackingu, investovaní, hackovaní a podobne.

Keďže sa momentálne venujem prevažne neziskovým aktivitám, budem rád, ak ma podporíte.

Trochu koncoročného filozofovania o práci. Blog vznikol ako reakcia na Pasívny Príjem = Pasívny Život od Michala Fehéra, ale je skôr o koncoročnom utriedení si myšlienok z pohľadu, z akého vnímam prácu ja.

Nie až tak podstatný rant o pasívnom príjme

Čo je pasívny príjem? Príbeh je jasný – niečo urobím (nejakú akciu) a ako výsledok tejto akcie mi každý mesiac budú chodiť peniaze. Môže sa jednať napríklad o licenčné poplatky (poznám autora muzikálov, ktorému len z jednej show, ktorú napísal chodí pár miliónov dolárov ročne, podobne sú na tom hudobníci a podobne). Takýto pasívny príjem ale nie je ani zďaleka pasívny – vyžadoval obrovské riziko na začiatku. Môžem stráviť roky robením neúspešných filmov, hudby a podobne. Ak ste robili napríklad appku, viete, že šanca, že zarobíte je minimálna (všetok tento licenčný biznis má fat tail – na jedného Harry Pottera alebo Madonnu sú doslova státisíce bežných kníh a hudby, ktorú si nikto nekúpi).

Druhá možnosť je, že sme spravili obchod s rizikom, ale myslíme si, že je to pasívny príjem. Príkladov môže byť veľa, napríklad sme kúpili akcie firmy, ktorá vypláca dobré dividendy. Raz som stretol v Južnej Kórei cestujúcich Holanďanov, ktorí predali dom, kúpili akcie a cestovali na bicykli po celom svete. Žili čisto z dividend. Až kým dividendy skončili, pretože to, o čom si mysleli, že je pasívny príjem, bolo v skutočnosti investičné riziko. A riziko má vždy takú nepríjemnú vlastnosť, že môže dlhé roky vyzerať ako pohodový príjem, až kým nepríde naša kamarátka čierna labuť a celý náš pasívny príjem vymaže.

Podobne je na tom inak aj investovanie do kryptomien. Debatu “tí zlí ITčkari čo nič neprodukujú, investovali do Bitcoinu vtedy keď to nevedel nikto ani rozbehať a teraz sa tvária ako majstri sveta”. V prvom rade – je to rovnaké riziko ako čokoľvek iné. Všetci Bitcoin investori sa samozrejme môžu jedného dňa zobudiť a ich investícia je preč. Čo si ale málo ľudí neuvedomuje je, že to riziko je dôležité pre rozvoj – oni investovali čas, reportovali bugy, vytvárali network effects na to, aby Bitcoin mohol byť úspešný. Bez nich by sme s kryptomenami neboli tam kde sme. Ale mohli samozrejme investovať do zlej kryptomeny alebo niečoho úplne iného (napríklad si kúpiť doménu pets.com) a nemuselo to vyjsť. Na riziko sa treba pozerať nielen cez tých, ktorí mali šťastie, ale aj cez tých, ktorí zlyhali. A cez udalosti, ktoré ešte nenastali a môžu celý príbeh zmeniť.

Podľa mňa teda skutočne pasívny príjem neexistuje. Pasívny príjem je “chcem zarábať a nič pre to nerobiť”. To sa nedá robiť dlhodobo, niekto energiu do niečoho čo zarobí musí dať. Ak to nie je skryté riziko, čokoľvek pasívne zabije entropia, buď cez trhový mechanizmus (ak mi zarába niečo, o čo sa nestarám, niekto príde na to ako to robiť tak, aby ma nebolo treba) alebo vyslovene s tým že tá energia ktorú tomu niekto venoval sa vyčerpá – keby som postavil mrakodrap a 50 rokov sa ho nedotkol, tak sa rozpadne.

Práca vs. kreativita

Pasívny príjem je teda niečo, čo nie je pre mňa vhodný cieľ. Ale ľudia sa podľa mňa príliš sústredia na prácu a menej na vytváranie, produkciu.

Čítal som výskum že v USA ľudia produktívne pracujú dve hodiny denne. Zvyšok je byrokracia, Facebook, neefektivita. Keď sa človek prepne do stavu kedy nemá pracovný čas, snaží sa dostať do flow, vyprodukuje toho viac za menej času.

Preto ja by som sa možno venoval zrkadlovej strane problému. Neadorujme prácu. Jedna skupina sa predháňa koľko málo robí a pasívne zarába (it will all wash away, like tears in rain, aby som parafrázoval najlepšiu ever improvizovanú scénu vo filme – záverečnú scénu Blade Runnera) iná skupina ľudí sa predháňa v tom koľko hodín denne pracuje, že nemajú popri práci čas. V skutočnosti často robia úplne oničom veci, posúvajú krabice alebo dohadujú “dealy” a myslia si, že produkujú, pričom 80% z toho zabíjajú čas aby mali pocit že niečo robia.

Toto je ale stále pohľad cez prácu. To je v podstate marxistický pohľad, ktorý tu stále máme, nielen u nás, ale tak všeobecne. Čo chcem povedať je, že podľa mňa sa treba presunúť z adorovania práce ako takej (hodiny investované do produkcie) a ísť o úroveň ďalej – čo vytváraš? Koľkým ľuďom to pomáha? Ako veľmi?

Ale keď sa na to pozeráš cez to čo vytváraš, je pojem pasívny príjem aj práca irelevantný. Podstatné je, čo z teba vychádza.

Hovorili sme o probléme s pasívnym príjmom a že to nie je dobrý pohľad na bohatstvo, pretože zmizne (či už pomocou trhových mechanizmov – aktívnym zásahom alebo entropiou). To isté je ale na produkčnej strane, ľudia si myslia že bohatstvo vzniká prácou. To ale nie je pravda, bohatstvo vzniká rôznymi spôsobmi a bohatstvo často prácou naopak zaniká – ak si pracovník stavebného úradu, chodíš každý deň do práce na to aby si zničil obrovské množstvo bohatstva.

Títo ľudia chodia do kancelárie, kde vypĺňajú formuláre a riešia emaily. Ničia obrovské množstvo bohatstva (podnikateľ nemôže stavať, lebo vydanie stavebného povolenia trvá rok), pričom samozrejme takáto neproduktívna činnosť je odmeňovaná 800€/mesiac za takmer tretinu nášho času.

Bohatstvo vzniká produkovaním niečoho čo ľudia chcú.

Je jedno či to robíš hodinu týždenne alebo 12 hodín denne, podľa toho sa to čo vyprodukuješ neposudzuje. Ja keby som robil 8 hodín denne tak som totálne neproduktívny. A to nemyslím pomer vyprodukované veci (výstup)/počet hodín, myslím absolútne vyprodukované veci.

Svet sa brutálne zmenil, produktivita ľudí je obrovská a už dávno nemusia pracovať, ale bolo by fajn, keby niečo tvorili (nemyslím pseudoumelecky, ale vyslovene podnikateľsky, niečo, za čo ľudia zaplatia peniaze).

Lepšie je produkovať niečo, čo chceš aby vzniklo. Potom nemusíš mať rád prácu. Dokonca si ju nemusíš ani dopredu zvoliť. Nepoháňa ťa koľko máš pracovať, vôbec neriešiš čo je tvoje povolanie. Iba vymýšľaš veci ktoré by mali existovať a zabezpečíš aby sa to stalo.

Z tohto pohľadu je to ako sochár. Môže sa sústrediť na to, že bude pižlikať kameň pol roka, ale to ho nepoháňa, nie je to dôležité a ak by mal technológiu ktorá to isté urobí za deň, tak ju použije. On nemá rád svoju prácu, on chce aby existovala tá socha, to je jediné čo ho zaujíma.

Z pohľadu neefektívnej produkcie (predávam tretinu svojho času za 800€/mesiac) samozrejme pasívny príjem vyzerá ako vykúpenie. Neprídem o tretinu času a budem mať čo jesť.

Čo tak sa na to ale pozrieť cez produkciu?

Dá sa na to ísť rôznymi spôsobmi a to je to, nad čím takto ku koncu roka rozmýšľam – čo vytvorím budúci rok?

Pekný hack povedal Jimmy Song na HCPP 2018. Keďže veľká časť ničenia bohatstva pochádza z rent seekingu, len zmeniť mindset a rozhodnúť sa zarábať kryptomeny je dobrým prvým krokom. Veľká časť rent-seekingu je založená na štátnych reguláciách a súvisiacich monopoloch – nie len monopolných entitách, ale monopolných procesoch (“takto sa robí účtovníctvo”). Kryptomeny sú tak mladé, že tam takýto priamy rent-seeking zatiaľ až tak nie je. Podstatné pri tom je však to, čo zarábate. Ak robíte napríklad investičný fond, ktorý od ľudí vyberá fiat a investuje do kryptomien, budete stále v starom svete – nie je na tom nič zlé, len stále budete podliehať množstvu regulácii, ktoré ničia bohatstvo. Ak ale robíte veci za kryptomeny – to znamená ľudia vám v skutočnosti platia kryptomenami, ste v paralelnom systéme, kde veľa z týchto vecí zatiaľ nie je.

Druhý hack je zamerať sa na svoje silné stránky. Aké sú? Urobte si test, charakterové silné stránky (zadarmo), KOLBE test. A čo sa s nimi dá vyprodukovať? Napríklad u mňa je jasné, že najradšej tvorím sám a potom to konzultujem s ľuďmi. Nemám trpezlivosť na riadenie ľudí a preto nie som dobrý menežér, takže ak potrebujem menežovanie firmy, nájdem človeka, ktorý to vie robiť dobre (čo sa mi v mojich firmách zatiaľ veľmi dobre podarilo).

A hlavne – neadorujte prácu, jediné, čo je dôležité je – koľkým ľuďom dokážem pomocou toho, čo produkujem pomôcť a ako veľmi. Samozrejme, vo finančnom modeli, ktorý mi funguje. Tak ako od závislosti na cukre si väčšina ľudí môže odvyknúť od toho, že každý mesiac dostáva šek na fixnú sumu a ročná suma môže byť potom oveľa vyššia.

Z tohto pohľadu mimochodom za podnikateľa nepovažujem klasického freelancera, ten predáva svoj čas akurát viacerým zamestnávateľom. Pre mňa zaujímavá firma je niečo, čo má hodnotu samé o sebe, teda aj keď odídem. Keďže v žiadnej firme nemám v pláne dlhodobo pracovať, sústredím sa na to, čo vytváram, nie na to, koľko pracujem. Ak to, čo vytvorím vo firme ostane, je to super.

Na druhej strane, nie každý vytvára veci, sú ľudia, ktorí zabezpečujú aby rozbehnuté veci fungovali. Tí musia investovať konštantnú energiu, ale myslím si, že mindset “chcem sa vyhodiť z práce” je dobrý. Prestanem robiť veci, ktoré nedávajú zmysel (eliminácia), delegujem/outsourcujem veci, v ktorých nie som dobrý (a niekto iný je) a robím iba to, kde produkujem najviac hodnoty. U každého to bude niečo iné. Toto všetko sa však dá robiť iba v prostredí, kde je to možné. Dokonca aj zamestnanec musí mať možnosť povedať “táto práca nedáva zmysel, chcel by som radšej robiť niečo iné, prinesie to hodnotu”. K tomuto sa ale väčšina ľudí, ktorí sú závislí na mesačnej dávke eur na účte nikdy neodváži. Ak je čo i len malá možnosť, že by som takouto zmenou prišiel o svoju dávku, radšej neriskujem a vyplním ten úplne zbytočný formulár aj 250-ty krát.

Preto si myslím, že základný krok pre mnohých ľudí je: Odvyknúť si od mesačnej výplaty (čo môže znamenať najprv si z nej našetriť). Nebáť sa rizika, pretože riziko je jediný spôsob ako dokážeme vytvoriť niečo nové. Vnímať tvorenie nie cez prácu (koľko hodín som tomu venoval), ale cez produkciu (koľkým ľuďom dodám niečo čo chcú a akú to má hodnotu?).

Tak vám držím palce, aby sa nám to podarilo. A ak sa to nepodarí, tak snáď aspoň to krypto pôjde to the moon.

Všetko dobré v 2019!

Transparentnosť je často diskutovaná téma, hlavne v časti progresívnej ľavice. Je to snaha vytvoriť spoločenský tlak na to, aby ľudia so svojimi peniazmi nerobili “zlé veci”. Aby si nekupovali drogy, aby nekrátili dane, aby boli viditeľné všetky ich úplatky, platby v bordeli, aby každý videl ich zlé správanie. Myšlienka to nie je nová, v spojení s blockchainom som ju počul na holandskej hackerskej konferencii Hacking at Random v roku 2009, kedy prednášajúci vymyslel “potrojné účtovníctvo”, kde tretia strana je verejnosť, ktorá vidí na blockchaine do všetkých pohybov. Podobný nápad mi poslal Peter Boško – a tento blog je primárne reakciou na jeho článok.

Pokračovať v čítaní „Majú byť transakcie súkromných osôb súkromné alebo verejné?“

Koľko z nášho správania ovplyvňuje mindset? Podľa mňa veľmi zásadnú časť. Nastavenie mysle je úplným základom úspechu. Pre biohacking meetup v Paralelnej Polis som vytvoril prvý mindset scorecard, ktorý vám pomôže identifikovať mindset, v ktorom sa nachádzate a možné mindsety, ktoré sú lepšie – aspoň podľa mňa. Ak identifikujete lepší mindset v danej oblasti, rovno viete ako sa môžete zlepšovať.

Pokračovať v čítaní „Biohacking scorecard“