Hackovať sa dá všeličo, vrátane cestovania. Preto sme s pár kamarátmi vytvorili príručku travel hackerov. Taktiež som na túto tému natočil podcast. Teraz by som sa rád pozrel na opačný prístup – ako využívať cestovanie a travel hacking na zvyšovanie svojej slobody. Tiež sme začali podcastom s Pavlom Luptákom, teraz sa pozrieme na iné aspekty spojenia travel hackingu a slobody.
V článku sa postupne pozrieme na teóriu vlajok, trochu ju skritizujeme (fuj vlajky) a povieme si aké iné formy slobody môžeme pomocou cestovania získať, čo odporúčam vyhackovať, ako sa vo svete správať a čo si z toho všetkého “odniesť domov”.
Teória vlajok
Na úvod sa pozrime na to, ako cestovanie využívajú iní ľudia na zvyšovanie slobody. Asi najznámejšími spôsobmi sú Perpetual Traveller (stály cestovateľ) a Flag Theory (teória vlajok).
Teóriu vlajok vymyslel pred asi 50 rokmi investor Harry Shultz. Jeho mottom bolo vybrať si na každý aspekt života krajinu, kde sa daná vec robí najlepšie. Väčšina ľudí sa totiž niekde narodí a tam aj zarába, investuje, chodí k lekárovi, dovolenkuje a dôchodkuje. Harry to otočil a povedal si, že treba “zapichnúť” vlajočky na miesta, kde sa daná vec robí najlepšie. Obhajoval získanie druhého pasu, založenie off-shore firmy a získanie rezidencie v prostredí s nízkymi daňami.
Keď napísal knihu “Tax Exile”, takmer ju zakázal kongres. Známou knižkou na túto tému sa stala aj “International man” od Doug Casey.
Táto teória popisuje prístup k zlepšovaniu osobnej slobody, ktorý hovorí o diverzifikácii jurisdikcií. Volá sa teória piatich vlajok, teória šiestich vlajok alebo rôzne iné číslo, podľa toho koľko oblastí života a príslušných jursidikcií autor vyberie.
Pas
K pasu sa viažu väčšinou hlavne práva, s výnimkou niektorých pasov ako napríklad pas USA, ktorý vás automaticky urobí klientom amerického daňového úradu. Pas je viazaný na občianstvo, ale čo si veľa ľudí neuvedomuje je fakt, že väčšina povinností je viazaná na pobyt (či už aktuálne miesto, kde sa nachádzate, trvalý pobyt alebo rezidencia).
Pas teda hovorí najmä o tom do akých krajín môžete cestovať, ako sa k vám správajú v banke a podobne. Pas akejkoľvek krajiny Európskej únie je užitočný a väčšinou nemáte problém cestovať, ani s bankou.
Za istých okolností je dobré mať aj druhý pas – v prípade, že sa doma niečo stane, prípadne ak chcete “resetnúť” vašu históriu so štátom. Pre mňa momentálne vybavovanie druhého pasu nie je prioritou.
Rezidencia
Rezidenciou sa rozumie viacero vecí. Jednak je ňou povolenie na pobyt. Povolení na pobyt môžete mať koľko chcete a väčšinou hovoria najmä o tom, že v danej krajine môžete neobmedzene bývať, väčšinou aj pracovať. Výnimkou sú špeciálne “dôchodcovské víza”, populárne v niektorých príjemných teplých krajinách, kam sa západní dôchodcovia vydávajú užiť si svoje peniaze a teda nemôžete v krajine pracovať. Niektoré krajiny ako napr. Panama vám však dohodia štátom garantované zľavy a na dôchodok môžete ísť aj v 20-ke, keď na to máte peniaze.
Mnohé krajiny majú na rezidenciu požiadavky, napríklad že v danej krajine musíte ostať aspoň pol roka, čím sa väčšinou automaticky stávate aj daňovým rezidentom. Naopak v krajinách ako Panama sa daňovým rezidentom stať nemusíte a stačí jedna návšteva za dva roky.
Rezidencia nie je niečo, čo by ste potrebovali nutne – v mnohých krajinách môžete ostať aj ako turista (buď na turistické víza alebo jednoducho tak, že prekročíte hranice) 90-180 dní. V mnohých iných (indonézia) si stačí kúpiť dlhšie turistické víza na hranici a môžete docieliť to isté.
Pre ľudí, ktorí nemajú problém s cestovaním, je možné robiť tzv. visa runy. Pre krajiny, ktoré majú obmedzenie pobytu definované ako jednorázové prekročenie hranice stačí často zobrať metro do vedľajšej krajiny a vrátiť sa naspäť, prípadne si zaletieť na najbližšiu exotickú pláž. Sú však krajiny, kde majú definíciu “maximálne tri mesiace v roku” (napríklad Európska Únia).
Povolenie na pobyt je podľa mňa fajn mať aspoň jedno v krajine, ktorá je ďaleko od miesta, kde bývate. Ak sa zároveň zbavíte trvalého pobytu, zbavíte sa aj odvodovej povinnosti, takže v prípade, že by sa stalo niečo šialené – napríklad Rusko by vyhlásilo Slovensko za súčasť Ruskej federácie, môžete toto dianie sledovať z pohodovej plážovej stoličky v Karibiku. Dúfam a verím, že sa to nestane.
Offshore firma (podnikanie) a investovanie
Podnikanie “doma” má niekoľko zásadných výhod. Jednak poznáte prostredie, ľudí, vyznáte sa v lokálnych zákonoch a podobne. Tam výhody domáceho podnikania končia. Obzvlášť aj “doma” je na Slovensku s obrovským daňovo-odvodovým zaťažením, náročným zamestnávaním a podobne.
Čerstvý absolvent vysokej školy môže byť v Kambodži v podstate okamžite investor. Tu má podstatné miesto daňová rezidencia, miesto kde vytvárate príjem alebo kam dodávate produkty a služby a podobne.
Doug Casey hovoril, že ak ste cudzinec zo západu v Africkej krajine, môžete sa do pár dní stretnúť s miestnym náčelníkom (prezident, premiér, diktátor) a dohadovať biznis. Vôbec im netrkne, že máte 22 rokov a zatiaľ ste nič nedokázali. Samozrejme, s náčelníkmi sa neodporúčam stretávať, ale ak chcete naozaj začať podnikať, môže to byť v týchto krajinách jednoduchšie. Je tam implicitný predpoklad, že aj napriek tomu, že nemáte žiadne sociálne kontakty v danej krajine, dokážete podporiť obchod medzi západom a danou krajinou a podobne.
Neodborný úvod do daní (ale poraďte sa s daňovým poradcom)
Tu je na mieste vysvetliť niečo o daniach. Pôvodná Flag theory v tejto sekcii riešila najmä daňovú záťaž, ale tá nemusí byť lepšia ako inde. Keď novinári škandalózne odhalia, že nejakú firmu “vlastní Cyperská schránka”, hneď predpokladajú, že ide o brutálny daňový podvod. Pričom to, kde nejaká firma platí dane takmer vôbec nezávisí od toho, kto ju vlastní. Slovenská firma platí dane z príjmu primárne na Slovensku. Ak dodáva služby inam, mala by za istých okolností platiť daň z príjmu tam, kde príjem vznikol. Ale nikdy neplatí dane tam, kde je jej vlastník, iba preto, že je odniekadiaľ inokadiaľ. Offshore schránka, ktorá vlastní firmu nie je daňová optimalizácia, ale schéma na zachovanie súkromia.
Krátke intro k daniam: príjem firmy zdaňuje firma tam kde vznikol. Firma potom platí dividendu, ktorá podlieha za istých okolností dani z dividend, s niekoľkými výnimkami – napríklad ak je dividenda inej firme, tak dani z dividend nepodlieha.
Fyzická osoba má tiež daňovú rezidenciu, ktorá je nezávislá od toho, kde podniká, väčšinou závisí od toho, kde trávi viac ako pol roka času. Tu prichádza k zaujímavému efektu pri Perpetual Travelleroch, ktorí za istých okolností nemajú daňovú rezidenciu nikde, lebo stále cestujú. Toto samozrejme nie sú daňové rady, každá situácia je iná. Boris Becker mal napríklad daňovú rezidenciu v Nemecku, lebo mal v dome u rodičov zubnú kefku.
Takže to môže vyzerať napríklad takto: Slovák žijúci v Malajzii založí firmu na Seychelloch, ktorá založí firmu na Cypre. Cyperská firma podniká, zaplatí cyperskú daň z príjmu, dividendy vyplatí na Seychelly. Keďže v Malajzii majú tzv. teritoriálne zdaňovanie (zdaňujú príjmy iba z územia Malajzie), dividendu si môže poslať rovno na účet. Celá táto schéma nemá so Slovenskom nič.
Teória podnikania
Každopádne podľa mňa v tejto oblasti je oveľa podstatnejšia téma ako dane – podnikať je najlepšie tak, aby som čo najviac zarobil. Nakupovať je ideálne tam, kde sú nízke náklady (napr. v spomínanej Malajzii, Thajsku alebo Kambodži). Predávať je ideálne tam, kde sú vyššie ceny (USA, Kanada, Singapur alebo Slovensko). Často sa táto schéma oplatí aj keby sme mali platiť vyššie dane.
Ak začínate, skúste to tam, kde sú najnižšie náklady na podnikanie (dane sú tiež náklady, ale nie jediné). Koľko bude stáť vedenie firmy, účtovníctvo, byrokracia? Koľko trvá zrušenie firmy a koľko stojí? Nedávno som rušil slovenskú firmu. Keď som stál na Finančnej správe a pani podplukovníčka v uniforme mi odovzdala potvrdenie, že nemám nedoplatky na colnici, s ktorou som za celé podnikanie neprišiel vôbec do styku, mal som pocit, že si zo mňa Slovensko robí srandu. Nabudúce už založím firmu v Estónsku, tam sa mimochodom platí daň z príjmu až v čase vyplácania dividendy, takže ak peniaze nechám vo firme, dane neplatím. A namiesto podplukovníčok v uniformách interagujem s webom estónskej vlády cez e-residency kartičku.
Sú krajiny, kde je naozaj jednoduché začať. Nepotrebujete vždy ani zakladať firmu, sú krajiny, kde majú skutočne slobodné podnikanie – ak chcete podnikať, nepotrebujete na to oprávnenie, ale proste začnete. Ak chcete založiť reštauráciu, je to jednoduchšie v krajine, kde nepotrebujete pečiatku od hygieny, stavebného a daňového úradu, obchodného registra a pomaly aj od starostu, ale proste si prenajmete priestor a začnete variť. Ak sa vám nedarí a zistíte to rýchlo, proste vypoviete nájomnú zmluvu. Bariéry na podnikanie nie sú o tom, že by boli neprekonateľné, ale najmä o tom, že vyžadujú nemalé vstupné náklady, pričom mojim cieľom keď začínam podnikať je zistiť, či to vôbec má význam. Sú krajiny, kde máte prvé roky daňové prázdniny a nepotrebujete takmer žiadnu byrokraciu.
Samozrejme, má to aj druhú stranu mince – v iných krajinách nepoznáte zvyklosti. Na ambasáde vám radi povedia, že vás podporia, čo vám už nepovedia je, že zamestnať lokálca je náročnejšie ako predaj obličiek. A samozrejme miestna podnikateľská kultúra – či sa s vami niekto vôbec bude baviť, aký je akčný. V Paname napríklad narážame na to, že vo svojom podnikaní akokoľvek počítať s miestnym obyvateľstvom je cesta do pekla. Podnikať možné je, ale na papieri veci vyzerajú lepšie ako v realite. Sú krajiny, kde je takmer nemožné otvoriť si podnikateľský bankový účet (alebo to trvá pol roka), kde dohody neplatia a podnikatelia sú konzervatívni a nechcú podstupovať riziko. Preto odporúčam v každej krajine sa porozprávať so Slovákmi, ktorí tam podnikajú. Zistiť ako začínali a na aké problémy narazili.
Ďalšou možnosťou ako investovať sú samozrejme peniaze. Na západe kde je národným športom tlačenie peňazí a ultranízke úroky mi peniaze na termínovanom vklade nezarobia ani na infláciu. V Paname na bežnom účte (vedenom v USD) mám úrok 6% p.a. – bez viazanosti. O technike ako niečo podobné, ešte s vyšším úrokom (aj keď variabilným) urobiť cez kryptomeny som písal v knižke Hackni sa!. Stratégia je v dolároch, teda sa nejedná o gamblovanie na cenu krypta.
Banka
Ak sa aj rozhodnete podnikať v Malajzii, neodporúčam tam mať veľa peňazí. Miestna mena podlieha inflácii. Oveľa lepšie je sadnúť na metro a založiť účet v Singapure. Podobne ak sa rozhodnete podnikať v Kolumbii, oplatí sa urobiť si výlet do Panama City. Založenie účtu v dnešnej dobe nie je také ľahké ako kedysi – väčšina bánk má blbé otázky typu “načo v našej krajine a podobne”. Príbeh “chcem žiť a podnikať v regióne” je ale použiteľný, obzvlášť keď máte povolenie na trvalý pobyt a príbeh je pravdivý. Zabudnite na otváranie účtov na diaľku, väčšinou získate zlý deal a odporúčam hlavne v krajinách, kde otvorenie účtu trvá dlhšie paralelne osloviť aspoň tri banky.
Pre bankovanie v EÚ využívať slovenské banky nie je nevyhnutné, ak nepotrebujete pracovať s hotovosťou alebo nechcete hypotéku. Pre súkromné aj firemné účely funguje Revolut, ktorý je zdarma a má výhodné kurzy, rýchle prevody a takmer žiadne poplatky.
Samozrejme, ak nechcete byť punk a neprejsť plne na krypto (podrobný návod ako sa to dá v knižke Hackni sa!). Táto stratégia síce možno znie ako scifi, ale ľudia, čo ju skúsili často zisťujú, že vôbec nepotrebujú banku a dokážu v pohode fungovať, vrátane prevodov na účty a platenie faktúr.
Tu by som podotkol, že toto je aj jedna z ciest ako sa vyhnúť zdaneniu kryptomien. Kryptomeny totiž nemusíte kupovať na seba ako fyzickú osobu, ale kľudne ako firma, hoci aj na Marse. Čo robí firma sa riadi zákonmi krajiny, kde firma podniká a je kopec krajín, kde firma môže vlastniť kryptomeny ako akékoľvek iné aktívum, obchodovať s nimi a keď sa rozhodne, môže vyplatiť dividendu zo zisku z takéhoto podnikania. Keďže Slovensko evidentne o krypto ekonomiku nemá záujem a zaviedlo šialené drakonické zdaňovanie ešte skôr ako vôbec pochopilo, na čo kryptomeny sú, pevne verím, že všetko krypto zo Slovenska odíde a bude pekne pomáhať stavať cesty v Paname. Nič iné si totižto táto krajina nezaslúži.
Samozrejme, účet si môžete založiť aj vo Švajčiarsku, Singapure, v Portoriku alebo Paname. Všetky krajiny majú relatívne stabilné meny a nekrachujú každú chvíľu.
Spotreba a zábava
Tak ako môžete ísť do krajín, kde sú nízke náklady na investovanie, napríklad nízke dane z príjmu a kapitálových nákladov, môžete inde nakupovať a spotrebúvať. Spotrebné dane sú nižšie ako v Európe takmer kdekoľvek. Ale aj vrámci Európy sú drobné rozdiely. Daň z pridanej hodnoty na potraviny je napríklad nižšia aj v Rakúsku aj v Holandsku. Nevidím žiadny dôvod, prečo by som teda čokoľvek, čo prežije cestu z Holandska mal nakupovať u nás.
Tieto riadky píšem v Thajsku, s výhľadom na lagúnu, zo štvorhviezdičkového rezortu, kde mimo sezóny nie je takmer ani noha. Za noc platím menej ako v hoteli na Trnavskom mýte, pričom služby sú niekde úplne inde. Masáž ma stojí menej ako polovicu, za jedlo som zaplatil podobne ako v Bratislave, akurát reštaurácia má Michelin ocenenie (v konkrétnych kategóriách sa nevyznám).
Jeden z najväčších hoaxov, ktoré nás učili na škole je, že slováci sú pohostinní. Slovákov mám rád a v Bratislave je to OK, ale sú miesta, kde ešte stále každého otravujete. V Thajsku sa vám pri vstupe pozdraví celá reštaurácia, všetci sa usmievajú, všetko sa dá a ak im necháte dve eurá sprepitné, tešia sa.
A toto je tak trochu pointa teórie vlajok – choďte tam, kde sa k vám správajú najlepšie. Ak je podnikanie na Slovensku utrpením, tak tam nepodnikajte. Ak je nakupovanie drahé a zložité, nenakupujte, v Hainburgu aj v Kitsee majú tiež obchody.
Čo sa týka bežných nákupov, najradšej nakupujem v USA. Používam rôzne hacky, ako napríklad tento. Viac hackov tiež v knižke Hackni sa! 30% zľava na nákup, nízke alebo žiadne spotrebné dane, brutálne fungujúci konkurenčný trh a skvelé služby. Možnosť vrátiť tovar bez reptania. Dostupnosť všetkého – každý kus elektroniky, biohackerské nástroje a doplnky, asi najlepšia strava akú môžete kúpiť a to všetko za oveľa nižšie ceny ako u nás.
Čo sa týka spotreby, oplatí sa byť turistom. Ak kupujete elektroniku alebo čokoľvek drahšie ako $100 na turistické víza, oplatí sa vám vrátiť daň. Sú krajiny ako napríklad Japonsko, kde sa nebabrú s pečiatkami a tú daň rovno v obchode už nemusíte zaplatiť. Ak si teda v Tokyu chcete kúpiť foťák, ak ukážete pas s turistickou pečiatkou, spotrebnú daň ani nezaplatíte a nemusíte riešiť zložité refundovanie. Vo väčšine krajín sú spotrebné dane menšie ako 10%.
Tu je podstatné sa zamyslieť, čo v živote potrebujete a kde je to najlepšie. Ani spolutvorca slovenského socialistického zdravotníctva Robert Fico neriskoval slovenskú nemocnicu a išiel sa nechať operovať do Izraela. Tento prístup je ešte lepší v prípade, že si zrušíte slovenský trvalý pobyt a slovenské zdravotné poistenie. Celý svet lieta do Thajska, Malajzie alebo Latinskej Ameriky k zubárom, prípadne aj na zložitejšie zdravotné výkony. V Latinskej Amerike ponúkajú terapiu kmeňovými bunkami, v Thajsku si môžete nechať lacno zmeniť pohlavie a podobne.
Dáta a online
Čoraz väčšia časť našich životov je online. Život nám otravujú nariadenia ako otravné cookie upozornenia, GDPR a podobne. Čiastočne sa im dá vyhnúť tak, že svoje servery, cloudové služby a podobne presuniete do krajiny, kde sú pre vás priaznivejšie pravidlá.
Ak sa bojíte zamrazenia účtov alebo sledovania e-mailov, súdne príkazy fungujú horšie, ak prichádzajú zo Slovenska do Panamy, kde ich musia doručiť kuriérom (Panama nemá poštu) a po Španielsky. Potom sa k tomu musí vyjadriť Panamský sudca a potom to možno zafunguje.
Mimochodom, ak využívate online služby a máte “billing adresu” napríklad v Hong Kongu, môžete pri online predplatených službách ušetriť celé spotrebné dane. To predplatné Evernote alebo podobné služby môžete mať o 20% lacnejšie, stačí svoju online a platobnú identitu presmerovať do inej krajiny.
Na Internete si naozaj môžete vybrať vlajku akú chcete. Ak ste v krajine, kde je zakázaná pornografia (napr. Singapur), stačí zapnúť VPN. Ak ste v krajine, kde je iná forma aktívnej cenzúry Internetu (Čína, Slovensko), VPNka do Švajčiarska rieši váš problém, tak ako sme to urobili v Paralelnej Polis.
Samozrejme, okrem vlajky je dobrý nápad nepoužívať nešifrovanú komunikáciu a so všetkou komunikáciou prejsť napríklad na Signal.
Aké vlajky chýbajú
Tieto vlajky ktoré som spomenul sú bežné vlajky, ktoré teoretici flag theory spomínajú. Najmä preto že sa okolo nich dajú predávať konzultačné služby. Existuje oveľa viac vecí, ktoré sa cestovaním dajú vyhackovať. Stačí byť trochu kreatívny.
Vodičák
Jedna sa týka vlajok. Ak vás zastaví dopravný policajt a ukážete mu slovenský pas, fínsky vodičák a panamskú rezidenčnú kartičku, väčšinou mávne rukou, lebo ani nevie ako to poriadne zadať do systému. Všetko samozrejme musia byť pravé doklady.
Druhá identita
Na nemeckom hackerskom kongrese firma Digital courage vydáva “identifikačné doklady”. Vyzerajú veľmi oficiálne, je tam Brandenburgská brána, fotka a údaje aké si tam napíšete. Keďže sa to netvári ako žiadny oficiálny doklad, nejedná sa o falšovanie. Tento identifikačný doklad vás identifikuje pod menom ktoré ste si zvolili. Na spodku je tzv. MRZ kód, ktorý prečíta čítačka na klávesnici. Keď vstupujete do budovy a chcú vás identifikovať, väčšinou kartu potiahnu cez čítačku a môžete vstúpiť. MRZ kód spĺňa štandard, takže funguje. Celý náklad na kartičku po návšteve hackerskej konferencie je 15€. A máte trochu viac súkromia.
Štátna mena
Ďalšou možnosťou je využitie faktu, že centrálne banky tlačia peniaze a devalvujú menu, prípadne nastane trhová situácia. Tejto oblasti sa teória vlajok venuje v časti investícií a aktív, kde odporúčajú držať peniaze v krajine kde sa toto deje menej a v mene ktorá až tak neznehodnocuje. Ja rád využívam opačnú vlastnosť. Keď japonská centrálna banka tlačením peňazí bojuje proti stagflácii, občas sa yen prepadne o viac ako desať percent. Vtedy ho treba nakúpiť, booknuť a zaplatiť hotely, pretože chvíľu trvá, kým podnikatelia prispôsobia ceny novej realite.
A potom sú krajiny kde je inflácia dlhodobá a tým pádom vaše eurá alebo ešte lepšie bitcoiny sú super užitočné. Dobrým príkladom môže byť Turecko alebo Argentína. “Štátny shitcoin” je problém najmä keď v ňom zarábate, na spotrebu je fajn a treba to využiť. Odporúčam to sledovať oproti euru a dovolenku kupovať v správnom čase. O tom ako tento efekt využívať oproti bitcoinu píšem v knihe Hackni sa!
Kritika teórie vlajok
Teória vlajok niektorých ľudí môže odradiť. Dôvodov je niekoľko. V prvom rade – pod vlajkami nemyslíme nutne štáty, ale vyznieva to tak. Aj na Slovensku je rozdiel, či ste v Bratislave alebo v Rimavskej Sobote. Nejde len o pravidlá, ale aj o ich vynucovanie. A nejde len o pravidlá, ale o celkové fungovanie v danej oblasti. Niekde sú ľudia milí. Na lazoch nestretnete policajta ani štátneho úradníka ako je rok dlhý, ale neodporúčam si tam ani zlomiť nohu alebo mať urgentnú potrebu zakúpiť v sobotu o tretej ráno kokosovú vodu. Pritom rozdiel v zákonoch medzi lazmi a hlavným mestom nie je žiadny.
Taktiež je dôležité zamyslieť sa nad tým, či nejaký odpor k zákonom nie je iba virtue signalling. Napríklad sú krajiny, kde môžete za isté typy správania dostať rákoskou po zadku, napríklad ak niekoho naháňate po ulici s mačetou. Samozrejme, môžete filozofovať o tom, že mlátiť ľudí rákoskou po zadku je nehumánne, ale pravdepodobne ani nebudete nikoho naháňať s mačetou po ulici. Podobne je to aj s inými pravidlami, ktoré síce môžu navodzovať zdanie totalitnej dystópie, ale vôbec sa vás netýkajú. Ak chcete mať v Singapure bankový účet, môže vám byť jedno, že v Singapure nekúpite v obchode žuvačky alebo nemôžete písať čo chcete v miestnych novinách. Predpokladám, že v Singapurských novinách nemáte potrebu publikovať len preto, že tam máte bankový účet.
Podobne to platí aj opačne – to, že používate lepší zdravotný systém v zahraničí neznamená, že si na Slovensku ľudia nezaslúžia lepší zdravotný systém. Zaslúžia a bolo by fajn, keby sa to podarilo. Aj napriek tomu nevidím žiadny dôvod vystavovať sa rizikovému správaniu. To neznamená, že by slovenskí lekári boli zlí, nechceli lepšie zdravotníctvo, neboli dostatočne odborní ani nič podobné. A samozrejme lokálne informácie fungujú – poznám kopec dobrých lekárov-špecialistov, ktorí mi vedia mnohé problémy vyriešiť doma, vysvetlia mi presne kde je problém a pomôžu obísť niektoré problémy s poisťovňami a podobne.
Ak máte možnosť ovplyvniť slovenské zdravotníctvo k lepšiemu, prípadne môžete podporiť šikovných lekárov, choďte do toho. Ak máte zdravotný problém a idete naslepo na pohotovosť alebo k nejakému lekárovi, odporúčam prejsť cez hranice do krajiny, kde zdravotníctvo funguje lepšie – ide o život.
Toto tiež nutne nemusí mať nič s vlajkami a krajinami – Thajsko je známe tým, že tam ľudia chodia k zubárom, ale to neznamená, že na ostrove Phi Phi bude dobrý zubár, treba skontrolovať reputáciu a vybrať si dobrú kliniku.
Ďalšou mojou kritikou je to, že je to celé príliš zložité na prvý pohľad. Teória vlajok popisuje jednu z možných vízií ako pre seba získať viac slobody. Ale to neznamená, že to musíte robiť celé alebo naraz. Možno nepotrebujete druhú rezidenciu, off-shore firmy a potrebujete niečo iné. Viac si o tom povieme nižšie.
Teória vlajok je väčšinou podávaná ako niečo pre bohatých ľudí, aby museli platiť menej daní. Ja osobne preferujem pozerať sa aj na iné aspekty – kvalitu, resp. pomer cena/kvalita. A ak tento pohľad zmeníme takto, môže to byť práve spôsob ako ušetriť a k niečomu smerovať aj pre menej bohatých ľudí.
A posledná kritika je, že nie všetko je o území, ale o sociálnych štruktúrach. Preto sa nepozerajme len na miesta, ale hlavne na skupiny ľudí a komunity, aby sme mohli vstúpiť do paralelnej spoločnosti.
Ako na to
Prvým krokom je pochopiť, že rôzne spôsoby na zvyšovanie slobody sa navzájom podporujú. Ťažko budete celý čas cestovať, ak máte na krku hypotéku a trvalý pracovný pomer, vyberiete si svojich 22 dní dovolenky a cestovanie skončilo. Na mnohé veci potrebujete peniaze……
Zvyšok článku je v knihe Veľký reštart
Tento text je súčasťou mojej knihy Veľký reštart. V nej mapujem spôsoby rozmýšľania v prostredí neistoty, ako dosiahnuť v živote antifragilitu, uvažovať aj v prípade ak neviem predvídať budúcnosť, ako zvýšiť slobodu pomocou opcionality a pod. Táto kniha je voľným pokračovaním knihy Hackni sa o mindsetoch v podnikaní, slobode, živote, kryptomenách a budúcnosti.