Je dobré regulovať kryptomeny? Poďme sa baviť o detailoch – na základe akých návrhov a ako?
Paralelná Polis nedávno zverejnila niekoľko článkov, ktoré súvisia s reguláciou kryptomien:
- Kritika blockchainu Finančnej správy
- Zatváranie účtov kryptofirmám
- Bude slovensko iba montážnou linkou západu?
Okrem toho došlo k drobnému konfliktu s organizáciou Blockchain Slovakia, ktorá chodí na stretnutia na Ministerstvo Vnútra a Ministerstvo Financií, čo som kritizoval.
V čom je hlavný problém? Kritika regulácií musí byť verejná, inak nemá zmysel. Je zbytočné regulátorovi za zatvorenými dverami hovoriť, že by mal niečo urobiť, pretože nevyužijeme silu verejného tlaku. Chodiť na komisie a nevydať zápis – kto čo presadzoval, kto čo sľúbil – je prvá vážna chyba. Druhou vážnou chybou ale je tváriť sa, že zastupujem krypto komunitu a nepovedať dopredu konkrétne ciele, úlohy a hlavne hranice, za ktoré nepôjdem. Preto som niekoľkokrát opakoval, že existuje veľká časť komunity krypto odborníkov, ktorých Blockchain Slovakia nezastupuje a táto časť komunity sa rozhodla akúkoľvek komunikáciu s regulátorom riešiť transparentne a verejne.
Neskôr sa ukázalo, prečo je to dôležité. Martin Lindák napísal článok o regulovaní kryptomien. Martin je zároveň členom Blockchain Slovakia a aj keď písal článok vo svojom mene, myslím si, že ak Blockchain Slovakia chce čo i len čiastočne presadzovať jeho nápady, je to katastrofa.
Problematické sú najmä tieto časti:
“Základným pilierom je zregulovať ICO, ako ekvivalent dobre známeho IPO, aby začínajúce projekty si nemohli vytvárať tokeny, ktoré si budú svojvoľne obchodovať.”
“Presnejšie technické parametre, ktoré by dokázali do určitej miery rozlíšiť medzi plnohodnotným projektom a klamstvom.”
V prvom rade sa poďme pozrieť na to ako konkrétne by táto regulácia mala prebiehať a hlavne ako bude fungovať.
Máme tri (a iba tri) možnosti vzťahu medzi ICO a investorom:
- ICO je zahraničné, investor je zo zahraničia – na tento prípad nemá slovenská regulácia žiadny vplyv, uvádzame ho len pre úplnosť. Ak je ICO zo Švajčiarska a investor z USA, vôbec ho nezaujíma, čo si o danom ICO myslí slovenský regulátor.
- ICO je zahraničné, investor je zo Slovenska. V takomto prípade by regulácia mala slovenského investora ochrániť. To je ale absolútne nepochopenie toho, ako fungujú kryptomeny. Kryptomena nepozná hranice. Ak sa do zahraničného ICO vstupuje cez kryptomeny, tým je jedno, či zahraničné ICO spĺňa akúkoľvek slovenskú reguláciu. Slovenský investor nie je chránený a je úplne jedno koľko strán regulácií vydá akýkoľvek slovenský regulátor.
- ICO je slovenské – v takom prípade slovenský zákon “chráni” slovenských aj zahraničných investorov. Lenže ak sú podmienky pre projekt nesplniteľné, ICO odchádza do zahraničia. Znova – založiť si firmu alebo nadáciu kdekoľvek na svete je jednoduché a každý ICO projekt pôjde tam, kde má najmenšie bariéry. Ak je dané ICO podvod, nepôjde žiadať slovenského regulátora o povolenie, urobí to v zahraničí a v prípade najväčších podvodov anonymne. Nebude koho stíhať a koho trestať.
Takže ako konkrétne zregulujeme ICO, aby sme zabránili podvodom? Chyba je myslieť si, že tá regulácia bude fungovať v krypto svete. Ale skúsme si nachvíľu pošpekulovať nad prípadom, že by daná regulácia “pomohla” a bol by nejaký šialenec, ktorý by v takomto prostredí plánoval urobiť podvod. Ako to urobí? Tak aby splnil podmienky.
Všetci šmelinári, podomoví predajcovia hrncov a podobne navigujú regulatórne prostredie tak, aby ich nikto nezavrel. Keď regulátor zreguluje podvod na dôchodcoch, tí ľudia, ktorí sa takýmito podvodmi živia jednoducho vymyslia iný biznis, ktorý zacieli na tých istých dôchodcov. Regulácia proti podvodom už teraz nefunguje, ktokoľvek, kto mal starých rodičov vie, že na nich útočia s rôznymi nevypovedateľnými zmluvami o energii, mobilných operátoroch, hrncoch, čímkoľvek. A vždy keď niekto vymyslí spôsob ako to zregulovať, tí istí ľudia o týždeň cielia na obete s iným podvodom. Pri čomkoľvek do čoho sa vstupuje cez kryptomeny okrem toho platí, že regulatórne prostredie si vyberá podvodník, pričom má dokonca možnosť vybrať si regulatórne prostredie “anonymný internet”, kde až do momentu, kým mu nezhodia stránku môže fungovať plne anonymne, vyberať peniaze a zmiznúť s nimi a nikdy sa nevrátiť.
Aké sú náklady takejto regulácie? Lebo je dôležité vedieť nielen to, čo by nám priniesla, ale aj čo by nás stála. Stála by nás projekty, ktoré sa neuskutočnia (minimálne u nás), pretože je zložité splniť reguláciu. A tak sa skúsme zamyslieť, či by v takomto prostredí, kde by sme chceli ochrániť slovenského investora vôbec vznikol Bitcoin alebo Ethereum. Jedná sa o veľmi rizikové projekty, každý, kto si daný coin kúpi môže prísť o všetko. Môžu prísť bezpečnostné zraniteľnosti, nikto negarantuje hodnotu. Pri Bitcoine je dokonca autor úplne anonymný. Nie je to náhodou podvod?
Keby sme mali regulácie ako navrhuje Martin Lindák, vznikol by vôbec Bitcoin? Našťastie áno, pretože Bitcoin slovenská regulácia nezaujíma. Keby ale Satoshi bol v skutočnosti nejaký novodobý slovenský národný hrdina a chcel by ho vytvoriť v slovenskom právnom rámci, nemohol by. A tak vytvorená hodnota by vznikla niekde inde, v anonymite, na Internete. Slovenská regulácia by neochránila slovenského investora.
Žiadne regulácie?
Myslím si, že krypto odvetvie je natoľko mladé, že je momentálne neuchopiteľné. Mení sa nám pod rukami takým tempom, že akákoľvek regulácia bude do pár mesiacov nepoužiteľná na aktuálne projekty. Preto osobne preferujem súčasný stav – neregulovať a deregulovať. Nielenže nezavádzať nové regulácie, ale aj tie súčasné, ktoré boli písané v čase kedy kryptomeny neexistovali alebo v čase, kedy ich úradníci nepochopili zrušiť. Mať trochu pokory a pozrieť sa, kam táto technológia vedie, keď nie je zviazaná stovkami strán nariadení a predpisov, uvoľniť ju, pozrieť sa, či sa krypto trh nedokáže regulovať sám (tak ako napríklad zdieľaná ekonomika). Akákoľvek samovoľná regulácia (napríklad tak ako na Internete počas desiatok rokov, kedy Internet existuje) bude lepšia ako štátna regulácia, pretože bude fungovať všade tam, kde funguje krypto – na celej planéte. Takáto samoregulácia bude efektívnejšia, lebo sa jej nebude dať vyhnúť, ale zároveň je dostatočne voľná a dynamická na to, aby sa prispôsobovala aktuálnym potrebám. Neznemožňuje nové inovácie. Mňa osobne viac zaujíma, čo sa stane, keď tento slobodný systém kryptomien ostane naďalej slobodným a inovatívnym, ako to, aké geniálne nové zákony vymyslia ľudia, ktorí tieto technológie nepostavili a len reflektujú ich existenciu (nič v zlom, medzi takýchto ľudí sa rátam aj ja, tiež som nevymyslel žiadnu kryptomenu, ani nejakú zásadnú inováciu v tejto oblasti).
Záver
Regulovať to, či je nejaká mena “klamstvom” totiž nezávisí na žiadnych technických parametroch. Neexistuje spôsob ako to napísať do paragrafov. Chce to trochu pokory pochopiť, že nevieme vytvoriť kritériá na to, čo je vo svete kryptomien dobré alebo zlé. Osobne som kritizoval množstvo ICO projektov, vrátane niektorých slovenských. Osobne do ICO momentálne neinvestujem, lebo neviem vyhodnotiť ako dobre dokáže tím dodať produkt a vybudovať sieťový efekt. To ale neznamená, že by sme ich mali hodiť do jedného regulačného vreca a zabrániť ich rozvoju.
Jedinou reguláciou, ktorá má zmysel je vytvorenie rozumnej komunity, ktorá dané ICO preveruje – na základe stále meniacich sa parametrov, referencií, či intuície investorov a členov odbornej komunity, ktorá danej téme rozumie. Takouto samoreguláciou je napríklad projekt ICO Index, ktorý má dokonca medzi autormi aj šikovných slovákov.
Samoregulácia tento cieľ spĺňa oveľa lepšie ako zákon, pretože dokáže rýchlo reagovať a samotné projekty si musia robiť reputáciu a konkurovať medzi sebou. Tak ako môžem počúvať názory nejakých odborníkov, s ktorými súhlasím a nepočúvať iných, môžem si vybrať projekt, ktorý hodnotí ICO.
Čo je ale najdôležitejšie je nebrať ľuďom možnosť popáliť sa. Martin Lindák v skutočnosti chce budovať “nanny state”, ktorý občanov berie ako hlúpe ovce, ktoré nevedia rozmýšľať(!) a preto musí odstrániť každé nebezpečie, s ktorým sa môžu stýkať. Aj keď takýto postup je pochopiteľný na ľudskej úrovni, jeho efekt je ten, že z ľudí sa stanú ešte väčšie ovce, ktoré potrebujú stále viac a viac ochrany. Ak si niekto kúpi hrnce od podvodníka – podomového predajcu – poučí sa. Na prvý, druhý, niekto na tretí pokus už odolá, pretože vie, že sa musí chrániť. Podvodníci na regulácie reagujú a preto regulácia nemá byť prvým stupňom obrany, tým má byť samotný spotrebiteľ, ktorý má skúsenosti – dobré aj zlé. Na základe toho sa časom naučí, že ak je niečo príliš dobré na to, aby to bola pravda, pravdepodobne to tak je.
(!) V skutočnosti nezveličujem, toto je citát Martina: “nemas pravdu, chces mi povedat ze nema zmysel ze nbs obmedzila ludom uverovanie kedze sa rekordne zadlzuju slovaci, ma lebo sme ovce a ked davaju tak bereme a takto zmysla vacsina naroda… Nerozmysla 5 rokov dopredu, najviac tyzden … Proste to tak je … v zaujme stability fin. trhu to skratka obmedzili …“. Nemyslím si, že Martin má zlý úmysel, akurát to, čo chce dosiahnuť nebude mať taký efekt ako si myslí a v skutočnosti chce reguláciu, ktorá bude extrémne kontraproduktívna a problém zhorší – bez ohľadu na to, ako konkrétne bude napísaná. Ak chce niekto budovať nanny state, je pre mňa neprijateľný a to je dôvod, prečo hovorím, že takíto ľudia mňa ako člena krypto komunity nezastupujú. Nie je to osobná vec, som rád, že Martin píše články, v mnohých veciach sa na ňom zhodnem, ale toto je pre mňa absolútne neprijateľný spôsob rozmýšľania a preto považujem za extrémne nebezpečné, ak niečo takéto chce niekto presadzovať. Oceňujem, že na rozdiel od Blockchain Slovakia aspoň zverejnil, čo je jeho cieľom a tak o tejto téme môžeme diskutovať a otvorene nesúhlasiť. Pri Blockchain Slovakia môžeme iba dúfať, že podobné nápady nepresadzujú za zatvorenými dverami. Aj keď niektorých ľudí z Blockchain Slovakia poznám (a aj napriek kritike považujem za svojich priateľov) a som presvedčený, že nemajú zlý úmysel (rovnako ako Martin), the devil is in the details… A tie nie zverejnili.