Keď sa ma ľudia opýtajú, čo robím, väčšinou poviem že som podnikateľ alebo že som hacker. Hackovanie je prístup kedy sa netradičnými spôsobmi a experimentovaním (skúšaním) pokúšame dosiahnuť želaný výsledok. Hackovanie sa od vedeckého prístupu líši v tom, že nezačínamé zložitou teóriou, ktorú len overujeme (via negativa, teda pokusom falzifikovať ju), ale snažíme sa čo najkratšou cestou (a ideálne so známymi vedľajšími efektami) dostať k želanému výsledku.
Hackovať môžeme všetko. Od počítačových systémov, kedy sa snažíme prísť na bezpečnostné zraniteľnosti, aby sme sa dostali do systému – alebo ako my etickí hackeri, aby sme predišli zlým hackerom v tom, aby sa do systému nabúrali. Ale hackovať môžeme aj život (tzv. life hacking), prípadne to ako funguje naše telo a myseľ (biohacking).
Hackerský prístup je vysoko experimentálny, čo najpriamejší. Naše “hacky” nemusia fungovať pre každého, teda hackovanie je vysoko individuálne. Keďže ľudia sú si podobní, veľmi často to, čo funguje mne funguje aj iným. Ale aj keď sme podobní, sme aj odlišní a musíme počítať s tým, že nehľadáme univerzálne recepty.
Hackeri často vytvárajú hackerské “kuchárky”, kde spisujú hacky, ktoré im fungovali a niekam ich posunuli. Tieto kuchárky potom môžu odskúšať iní ľudia a zistiť, či fungujú aj im.
Hackerský prístup je však o experimente s testovacou množinou pozostávajúcou z jedného človeka – zo mňa. Ak čítame vedecké štúdie, ktoré robia ďalekosiahle závery pre celé ľudstvo, lebo niečo vyskúšali na 30 dobrovoľníkoch z radov vysokoškolských študentov univerzity, na ktorej štúdia prebiehala, mali by sme byť skeptickí. Ale ak robíme experiment iba sami na sebe, bez kontrolnej skupiny a tento experiment má pre nás prijateľné výsledky, známe riziká a ideálne nízke náklady, môžeme ho zaviesť do života. A to dokonca aj ak sa jedná o placebo – ak placebo funguje a nie je príliš drahé, budeme mať lepší život.
Biohacking
O biohackingu som urobil niekoľko prednášok a podcastov. Čo sa týka obsahu, lepší obsah nájdete tam ako na blogu. Toto je len ochutnávka toho, čo môžeme hackovať a pár prístupov ako na to. So skúsenosťami sa môžete podeliť vo Facebook skupine biohackerov a ak v histórii nenájdete odpoveď na vašu otázku, kľudne sa aj opýtajte.
Biohacking spája viacero prístupov – meranie (tzv. quantified self), zavádzanie drobných zmien do života a budovanie návykov a experimentovanie – so stravou, spánkom, pohybom, doplnkami, spôsobmi cestovania.
Čo sa týka merania, môžete si robiť krvné testy, testovať mikrobióm, dať si urobiť analýzu DNA, merať spánok, počítať kalórie, ladiť meditáciu pomocou neurofeedbacku. Cieľom je jednak určiť východiskové body, aby ste mohli porovnávať váš výkon keď ladíte nejakú konkrétnu oblasť vášho života.
Ak vieme, čo chceme zlepšiť, môžeme to skúšať ladiť. Pre mňa najzaujímavejšími spôsobmi je budovanie nových návykov (cvičenie, meditácia, návyky v jedení, resp. v pôstovaní), experimentovanie s novými metódami (sauna, kryokomora, neurofeedback, biofeedback), experimentovanie s jedlom a doplnkami výživy a s ladením spánku.
O konkrétnych hackoch som sa bavil s ľuďmi v podcastoch a nebudem ich na tomto mieste rozoberať, bolo by to dlhšie čítanie a tento text nie je podrobným úvodom do biohackingu, ale skôr popisom, čo môžeme dosiahnuť.
Prečo biohackovať
Čokoľvek, čomu chceme venovať čas by malo mať “ziskový podnikateľský plán”. Teda benefity by mali prekonať náklady, ktoré musíme vynaložiť. Mne tento biznis plán vyšiel. To, či vychádza vám musíte zistiť sami, ale pár dôležitých vstupov, ktoré si nie každý uvedomuje vám v tom môže pomôcť.
80% výsledkov za málo úsilia
V prvom rade na to, aby ste mohli začať biohackovať nepotrebujete preštudovať stovky vedeckých článkov a prečítať štyri biohackerské knihy. Ak by ste chceli niečím začať, odporúčam Biohacker’s Handbook.
Myslím, že väčšina ľudí dokáže zásadné zmeny urobiť drobnými zmenami v spomínaných oblastiach. Jesť menej často alebo znížiť závislosť na cukre, vysadiť lepok, jest viac mäsa so zeleninou a menej procesovaných potravín. Vysadiť sladené nápoje a prejsť na vodu. Toto má vo väčšine prípadov obrovský efekt a netreba na to nič, dokonca veľmi často aj ušetríte.
Zaviesť niektorý hack, ktorý má vyšší dopad ako investíciu, napríklad ranná studená sprcha môže byť jednoduchá zmena s obrovskými dopadmi.
Efekty sa skladajú
Ak začnete zavádzať viacero vecí, efekty sa skladajú. Ak budete meditovať, je to super, ak k meditácii pripojíte ešte iné techniky (napríklad dýchacie cvičenia a studené sprchy), efekt na vašu produktivitu môže byť väčší ako keby len “súčet” jednotlivých techník. Čo tak trochu si zabehať a popri tom sa naučiť nový jazyk? Neuroplasticita a šport v jednom, časová investícia je len jedna.
Čas venovaný biohackingu sa vráti
Som presvedčený, že väčšina ľudí je tak málo produktívnych, že ak by efektívne robili polovicu času, vyprodukujú toho rovnako veľa. A biohacking je cesta k tomuto stavu. Ja osobne rannú meditáciu, spánok alebo kvalitné jedlo neberiem ako náklad (časový alebo peňažný), ale ako investíciu. Vďaka tomu, že venujem čas biohackingu mám viac času na iné veci, pretože som efektívnejší. Je to ako niečo, čo sa naučíte a čerpáte z toho stále. Tento blog dokážem napísať za rekordne krátky čas, pretože na klávesnici píšem naozaj rýchlo. Raz som sa to naučil a teraz z toho stále čerpám.
Čo teda môžeme dosiahnuť? Čo ma prekvapilo?
Zdravie nie je to, čo si myslí váš lekár
V prvom rade som si uvedomil, že keď som “zdravý” alebo “v pohode”, znamená to veľmi pravdepodobne, že môžem ísť oveľa ďalej. Zdravie väčšinou definujeme tak, že nás nič nebolí, všetky časti tela fungujú, keď chceme, vyspíme sa, dokážeme rozmýšľať a máme základné duševné zdravie. Keď nás lekár prehlási za zdravých, neznamená to, že sa nedá ísť oveľa ďalej.
Pre mňa prekvapením bolo zistiť až kam môžeme ísť. Cieľom nie je ťahať superproduktívne 12-hodinovky v práci, potom ísť hodinu behať, vypiť s kamarátmi šesť pív a ráno sa cítiť po štyroch hodinách spánku “v pohode”, dať si ranný energy drink a tento režim opakovať. To nie je hyperproduktivita, ale rýchla cesta k veľmi predčasnému vyhoretiu.
To, čo sa mi podarilo objaviť je režim, kedy v prípade, že potrebujem produkovať som produktívny a kreatívny, myslí mi to a dokážem vyprodukovať čo potrebujem. Ak to, čo potrebujem vyprodukovať urobím za tri hodiny namiesto ôsmych, mám voľno a môžem sa venovať iným veciam. Dokážem si oddýchnuť (pre mňa je to napríklad sauna, studená sprcha, meditácia). Moje telo ma neobmedzuje a stále sa zlepšuje – čím som starší, tým fungujem lepšie a som zdravší, pretože sa neustále zlepšujem.
Strava je lepšia ako doplnky, čo jeme je rovnako dôležité ako čo nejeme
Jedlo je pre mňa niečo, čo ma posilňuje, je to základný materiál, z ktorého čerpám energiu a základný materiál pre tvorbu nových buniek. Jedlom kŕmim symbiotické mikroorganizmy, ktoré žijú v celom mojom tele, dodávam telu vitamíny, minerály a aj všetko ostatné dôležité, o čom veda možno ešte ani netuší. Jedlo si užívam a jem ho, ale pocit, ktorý mám pri jedení je, že “toto mi urobí veľmi dobre”. Veterník pre mňa nie je jedlo, je to cukrovo-lepková bomba, s ktorou sa moje telo musí vysporiadať – občas je telu dobré dodať stres, ale aj ten preferujem v inej podobe. V tomto sa snažím robiť minimum kompromisov a snažím sa vedome si vyberať jedlo, ktoré moje telo naozaj potrebuje.
Pri tomto som zistil, že je dobré telo “počúvať”, ale na to, aby som to mohol robiť, potrebujem ho vystaviť trochu iným vplyvom ako tie, na ktoré je telo zvyknuté. Vylúčením vecí, ktoré mi nerobia dobre som dosiahol prvú časť a teraz si vyberám jedlo, o ktorom viem, že mi po ňom bude ešte lepšie. Toto je základná stratégia, ktorá je ešte dôležitejšia ako doplnky výživy.
Pomocou merania glukózy, sledovania únavy a sledovania toho, čo jem mám pomerne jasnú predstavu ako sa budem cítiť po ktorom jedle. Prišiel som na krásu zdravých tukov (olivový olej, kokosový olej, MCT olej, živočíšne tuky, maslo/ghee, …), ktoré mi dodávajú dlhodobú energiu bez pocitu “vlčieho hladu”. Nemám problém s prerušovaným hladovaním (jedenie v štvorhodinovom okne, teda 20 hodinová hladovka) a fungujem tak takmer každý deň. Práve naopak, takáto forma jedenia mi šetrí kopec produktívneho času – nielen to, že nemusím obedovať a ušetrím hodinu času počas obeda, ale aj to, že mi neklesne produktívna energia hneď poobede, kedy sa väčšina ľudí spamätáva z toho, čo zlé im urobili “cestoviny” alebo podobné jedlo.
Nebudem odporúčať konkrétne jedlá, každý človek je totiž iný a čo mne funguje v mojom hackovaní nemusí fungovať vám, ale odkážem vás na podcast s Vladom Zlatošom o metabolizme.
Spánok nie je len nabíjačka
Spánok som ako dieťa považoval za otravnú vec, ktorú musím každý deň robiť, aby som mohol fungovať. Teraz je to pre mňa dôležitý rituál, vďaka ktorému sa nabíjam energiou. Ale je to omnoho viac. Na týždňovom tréningu na neurofeedback EEG prístroji som zistil, že stavy blízke spánku je možné využívať na kreatívne riešenie problémov. Je to niečo ako zdravšia verzia psychedelík alebo trávy. Thomas Edison tento stav využíval tak, že si sadol do kresla, dal si do ruky kovové taniere a myslel na problém, ktorý chcel vyriešiť. Postupne začal jemne zaspávať a keď sa telo uvoľnilo, pustil taniere, ktoré buchli o zem, on sa prebral a zapísal si posledné myšlienky.
Túto techniku môžeme využívať rôznymi spôsobmi – môžeme trénovať pamätanie si snov alebo myšlienok ktoré dostaneme v takomto stave medzi spánkom a bdením. Alebo sa môžeme do nich aktuálne dostávať. Ja to volám “surfovanie” na spánkovej vlne. Vedome to robím napríklad počas cestovania, kedy naozaj nemôžem robiť nič zaujímavejšie ako dlhé hodiny sedieť v dopravnom prostriedku. Počúvam podcasty a audioknihy, ale keď už ma nudia a zaspávam, tak aktívne rozmýšľam nad problémami – iným spôsobom ako zvyčajne. Potom príde zákruta, prestávka alebo potreba ísť na záchod, ja sa preberiem a zapíšem si myšlienky (väčšinou do mindmapy na telefóne alebo počítači). A toto opakujem.
Ďalší spôsob ako toto robím je, že sa snažím chodiť aspoň raz týždenne na masáž. Preferujem thajskú masáž, z viacerých dôvodov – znižuje to transakčné náklady kdekoľvek na svete sa nachádzam. Nemusím rozmýšľať akého maséra si vyberiem, čo bude robiť a tak ďalej. Je to tak trochu ako “decentralizovaný efekt McDonaldu” – kdekoľvek prídem je thajská masáž podobná, väčšina thajských masérok študovala v jednej z masérskych škôl v Thajsku. Čiže je jedno, či som v Bratislave, Prahe, Bangkoku alebo Panama City, väčšinou masáž prebieha veľmi podobne a preto sa môžem naozaj uvoľniť a surfovať na vlne medzi spánkom a bdením. Osobne nemám rád “ľahké” relaxačné masáže typu ajurvédske masáže vonnými olejmi, ktoré volám “hladkanie”. Po masáži sa cítim skvele a buď praktizujem mindfulness (plné vnímanie toho, čo sa deje) alebo mám veľmi kreatívnu náladu. Vďaka tomu, že si nemôžem myšlienky zapísať, nemôžem si overovať predpoklady, ale mám 90 minút so sebou, svojimi myšlienkami a somatickou stimuláciou, ktorá myšlienky rozpohybuje, pričom často som na pomedzí bdenia a spánku (chvíľu trvalo, kým som sa dokázal uvoľniť pri tom ako mi Thajka tlačí lakťom do svalu), prichádzam na úplne nové myšlienky.
Späť k spánku – ak spánok nefunguje a nedarí sa mi zaspäť, prvý dôležitý hack je nepanikáriť. Ak ležím v posteli, dokonale uvoľním telo tak, že sa svojou váhou zaborí do matraca alebo podložky na ktorej sa snažím zaspať, telo oddychuje, aj keď mozog z nejakého dôvodu nevie vypnúť. Počas spánku je dôležitý aj telesný oddych. Myslím na ľahké veci alebo si čítam (väčšinou beletriu alebo niečo veľmi príjemné a jednoduché) a môj mozog tiež trochu oddychuje. Alebo si vyskúšam “relaxačnú meditáciu”, teda spôsob ako sa uvoľniť. Dokonca aj ak spím iba pár hodín a viem, že ma na druhý deň čaká niečo náročné, zvládam to, pretože telo aj myseľ si oddýchne, nie až tak dobre ako keby som sa dobre vyspal, ale oddych príde.
Spánok považujem už za feature – dobrý spánok ma nabije energiou. Na druhý deň ma väčšinou čaká príjemné ráno s mojou priateľkou, ktoré je plné možností a nových príležitostí. Spánok je dôležitá súčasť môjho dňa, po duševnej aj telesnej stránke.
Nechcem rovné čiary
Veľa ľudí si predstavuje ideál biohackingu ako sústavná produktivita – ráno sa zobudím, dám si Red Bull a potom fičím, až kým nejdem spať. Ja takto nevnímam ani biohacking, ani môj ideálny život. Rád vstávam pomaly a pripravujem sa na deň. Rád mám akútny stres (napr. studená sprcha) a zmeny. Myslím si, že počas dňa sa nám prirodzene striedajú rôzne stavy – telo funguje inak keď je, keď rozmýšľa a vytvára, keď sa hýbe, keď je v akútnom strese. V skutočnosti byť stále na “rovnakej úrovni” je podľa mňa najlepší zárodok na chronický stres. Osobne nemám rád 8-hodinové bloky, teda v podstate žiadne časové bloky. Snažím sa prispôsobiť to, čo robím tomu, na čo sa najlepšie cítim, ale keď to nejde, beriem to ako tréning – som unavený, ale musím urobiť nejaký fyzický výkon? Najradšej by som si čítal knižku v hamake, ale mám prednášku pre sto ľudí? Je to prirodzené a vyvolaním drobného akútneho stresu rastiem.
Biologické organizmy podliehajúce domestikácii a vyrovnaným životným parametrom nemôžu napredovať a zlepšovať sa. Ak si každé ráno dám rovnaký suplement, som celý deň v na stupeň presne vykalibrovanej umelej teplote a pravidelnému dennému režimu práca-telka-spánok, s trávením času v rannej a poobednej zápche, zarábam si na chronický stres. Domestikované tvory degenerujú a nezvládajú zmeny prostredia. Nedostatok akútneho stresu znamená, že telo sa dostane do sústavnej “rovnej čiary” stresovej odpovede, ktorá nás zabíja. Preto je podľa mňa životne dôležité vystavovať sa akútnemu stresu, variabilite a pestrosti.
Ak chodím za hranice svojich aktuálnych schopností, zlepšujem sa. Ak urobím o jeden klik viac ako včera, ak sa rozhodnem pochopiť niečo, čomu som včera nerozumel, ale neobmedzujem svoje schopnosti a kreativitu tým, že si poviem, že “veď ja som nikdy nebol dobrý v biológii”, rastiem a zlepšujem sa.
Táto funkcia nášho tela sa nazýva superkompenzácia (v mozgu sa prejavuje neuroplasticitou) a len vďaka tomu napredujeme. Drobný diskomfort vítam ako niečo, čo ma posúva dopredu.
Externé hacky
V Bitcoin Coffee v Paralelnej Polis máme pár hackov, ktoré si môžete kúpiť. Tukové kávy, adaptogénne huby, kurkuma laté, tibicos plný minerálov či PQQ na energiu. Je to niečo, čo vám môže doplniť energiu, zlepšiť spánok, urýchliť liečbu choroby, či zlepšiť športový výkon. Sú to hacky, o ktorých vám baristi v Bitcoin Coffee radi porozprávajú a môžete ich vyskúšať. Nepoužívajte ich však ako primárny zdroj biohackingu, ale využite efekt skladania vášho dennodenného biohackovania s takýmito externými hackmi. Spolu vás posunú ešte oveľa ďalej, ak sa ich naučíte správne používať.
Záver
Toto bol drobný úvod do biohackingu. S telom (za ktorého súčasť považujem aj myseľ) sa dajú robiť zázraky. Dokážeme ísť oveľa ďalej ako si myslíme, ak nepodľahneme domestikácii.
Zmenou prostredia, správania, stravy, vyladeniu spánku a rôznymi návykmi a biohackerskými technikami dokážeme vyladiť naše telá tak, aby sa im darilo oveľa viac, ako si dokážeme predstaviť.
Článok som začal témou “hackerský mindset” a pri biohackingu je mindset základ. Pozrite si preto Biohacking mindset scorecard, ktorý som pripravil pre ľudí, ktorí si svoje mindsety vyberajú alebo chcú zlepšiť. To je dobré miesto, kde začať.
A začať môžeme hneď, prakticky zadarmo a bez vedeckých študií s tisíckami citácií. Stačí aplikovať hackerský prístup – sám na seba.
O knihe
Tento článok je súčasťou mojej pripravovanej knihy “Hackni sa!“, ktorej crowdfunding kampaň práve prebieha. V prípade, že vás tento článok zaujal, budem rád, ak sa do nej zapojíte – dostanete okrem finálnej knihy, ktorá bude vydaná na jeseň 2019, aj prístup k niektorým ďalším zaujímavým článkom, ktoré doteraz neboli zverejnené. Ak sa vám tento článok páčil, verím, že sa vám bude páčiť celá kniha aj ostatné články. Za každú podporu vydania knihy budem vďačný.