Krása obmedzených zdrojov

Milujem scifi (knižky, filmy, seriály), som fanúšikom exponenciálnych technológií a cyberpunku. Baví ma rozmýšľať o možných budúcnostiach.

Utópia Star Treku

Jednu verziu budúcnosti predstavuje seriál Star Trek. Jedná sa o v podstate utópiu “federácie”, ktorá cestuje vesmírom s cieľom objavovať. Všetkého je dostatok, jedlo sa vyrába v replikátoroch, na vyliečenie človeka stačí zapnúť tricoder, zistiť, čo sa stalo a použiť ďalšie zariadenie, ktoré funguje. Celú idylku narúša len to, že aby toto všetko bolo možné, je potrebné dodržiavať striktnú hierarchiu. Všetci svorne robia presne to, čo povie kapitán, správny člen posádky poslúcha rozkazy a robí najlepšie ako vie, aj keď nemusí a nenúti ho nedostatok.

Ja tomuto seriálu neverím. A nie kvôli technickým vychytávkam, práve naopak – je kopec technológií, ktoré boli v Star Treku a postupne vznikajú aj v realite. Čo sa mi nepáči je hierarchia a synchronizované zamierenie na cieľ. Koordinácia za účelom jedného centrálneho plánu. Neverím, že by to fungovalo.

Battlestar Galactica

Battlestar Galactica je pre mňa uveriteľný. V tomto svete existujú vzácne zdroje. Novodobá verzia začína tým, že cyloni zničia planéty na ktorých žijú ľudia a pár ľudí, ktorí prežijú sa práve zúčastnili oslavy vyradenia starej lode z prevádzky. Slúžila dobre, ale je to v podstate vrak. Pred hrozbou útočiacich cylonov musí stačiť – a treba zdrhať. Žiadna gigantická federácia, iba obmedzené zdroje a útek pred hrozbou.

Ľudia v tomto príbehu sledujú svoje záujmy – ak sú podobné, tak spolupracujú, ak sa líšia, tak súperia. Spoločný cieľ prežiť majú všetci. A je to ťažký cieľ, pretože “cyloni” nemajú prežitie ľudstva vysoko vo svojich prioritách. Na rozdiel od jasného rasového oddelenia (ktoré z času na čas nabúra nejaký “prebehlík”) a súčasných mierových alebo vojnových dohôd v Star Treku, v Battlestar Galactica nikto nevie, kto má podobné záujmy ako ostatní ľudia. Cyloni sú zamaskovaný medzi ľuďmi a môže to byť ktokoľvek z nich – aj kapitán. Zároveň, nie všetci cyloni majú zlý úmysel voči ľuďom, sú často rovnako “zmätení” ako ľudia samotní.

Samozrejme, aj v BSG fičí politika, ale tá neprerozdeľuje nekonečné zdroje pre dobro ľudstva. Dobrý líder je lídrom len dovtedy, kým ľudia veria, že im pomôže dosiahnuť ich záujmy. A v dobe problémov idú stranou aj rasové predsudky – ak človek robí ostatným zle a cylon im pomáha, na rase až tak nezáleží. Samozrejme, kto vie, ako to celé skončí pochopí – BSG má pre mňa asi najlepší seriálový záver aký som kedy videl.

Pre tých z vás, ktorí ste ešte nevideli, odporúčam, pre tých, ktorí ste videli pripomínam, že autor seriálu Mr. Robot Sam Esmail pracuje na novej sérii, na ktorú sa už teším.

V reálnom svete

Čo sa mi ale páči najviac je to, že tento seriál vykresľuje podľa mňa super vlastnosť, ktorú obdivujem aj na našom svete – schopnosť ľudí vynájsť sa v prostredí s obmedzenými zdrojmi.

Jasné, prejsť sa po jednej z najlepších vedeckých inštitúcií (napr. Salk Institute) je skvelý pocit. Ale vidieť ako niekto prerobí motorku na tuk tuk a potom z neho predáva street food a má pojazdnú kuchyňu má tiež svoje čaro. Títo naozaj malí podnikatelia sú ako huby (to myslím v tom najlepšom svetle, huby sú jeden z mojich najobľúbenejších a podľa mňa najfascinujúcejších organizmov na tejto planéte) – sú všade a zapĺňajú miesta, ktoré doteraz neboli vyplnené.

Pekným príkladom je napríklad imigračný úrad v Panama City. Centrálne plánované miesto s okienkami, poradovým systémom, úradníkmi v uniformách s pečiatkami. Akurát na záchode nie je hajzlák. Potrebujete niečo prefotiť? Prídite nabudúce. A kde máte fotku? Notársky overený doklad?

A potom vyjdete von a nájdete stánky, kde všetky tieto služby môžete získať. V jednom stánku si môžete kúpiť hot dog, toaleťák, fotografiu, prefotenie dokumentov. Vedľa týpka čo vyrába hotdogy je certifikovaný notár, ktorý vám overí podpis alebo urobí overenú fotokópiu dokladov.

Cestou z imigračného úradu stojíte v zápche, dali by ste si niečo dobré a vedľa vás stojí týpek, ktorý má všetko – kokosy, ananás. Rýchla transakcia a centrálne neplánovaný supermarket v podobe malého podnikateľa. (Áno, kúpite aj vreckovky, ak sa zalepíte od supersladkého ananásu:).

Takýto punk je v Star Trekovom vesmíre vykresľovaný v zlom svetle – nachádza sa tam, ale je to niečo tak trochu špinavé a tolerované, ale správne veci by mali vychádzať z replikátora a mali by byť univerzálne dostupné.

Samozrejme, je kúl postaviť CERN a hľadať Higgsov bozón, ale chýba tomu práve ten aspekt obmedzených zdrojov. “Dajte mi nekonečne veľa zdrojov a ja to urobím” mne osobne príde oveľa menej zaujímavé ako zber dažďovej vody na to, aby som mohol spláchnuť záchod, lepiacou páskou k stromu pripevnený solárny panel a Bitcoinová noda z Raspberry Pi napojená na Blockstream satelit a Gotennu.

Toto mimochodom platí aj o súkromnom sektore. Vysvietené regály supermarketov sú užitočná služba, ale olivový olej alebo med si radšej kúpim za krypto od Forest Friendly Family. Je rádovo lepší ako čokoľvek, čo nájdem v supermarkete, má príbeh a taký ten trhový pocit, že si k nemu treba nájsť cestu.

Dropgangs

Asi najlepšie tento trhový “punk” vidno na čiernom trhu. Vo fascinujúcom podcaste o Dropgangs Frank Braun a Smuggler dokumentujú moderné formy distribúcie drog – od Nemecka po Ukrajinu (mimochodom, spomínajú aj Čechy a Slovensko).

Čo je na tom fascinujúce? Vo vysoko rizikovom prostredí, kde sa nedá spoliehať na centralizované riešenia, pretože sú bezpečnostným rizikom vzniká organická trhová štruktúra. Ľudia, ktorí distribuujú drogy ich už nekupujú od veľkého dealera osobne, ale dostanú približnú polohu s “beacon”om, ktorý začne pípať alebo vibrovať, ak sa priblíži telefón so správne nakonfigurovanou wifi. Superlowcost riešenie, ktoré znemožní policajtom, ktorí chytia “malého dealera” sledovať dodávku drog k “veľkým rybám”. Veľké ryby už na mieste, kde boli odovzdané drogy dávno nie sú, keď si pre ne malá ryba príde.

Toto prostredie je také, v ktorom sa naozaj inovácie robia s obmedzenými zdrojmi, s využitím improvizovaných technológií. A vidíme to všemožne inde. Predajcovia experimentálnej medicíny, predajcovia potravín na šedom trhu.

Počítače a Internet

Podobný pocit mám aj z kryptomien a internetového prostredia celkovo. “Punk” boli prvé Linux distribúcie, OpenBSD a FreeBSD. Nie je to o technickej dokonalosti – s priaznivcami Solarisu, Windows alebo Minixu sa samozrejme môžeme donekonečna hádať, ktorý systém je “lepší”. A u mňa často tie open-source vyhrávajú na plnej čiare. Ale nejde len o operačný systém, ide o to, ako vyzerá jeho vývoj a čo sa do distribúcie dostane.

Pamätám si, keď som v čase Windows 3.1 prvýkrát skúšal Linux. Windows bolo niečo, čo malo v štandardnej inštalácii Notepad, kalkulačku, míny a karty a pár ďalších programov. Linux už vtedy mal stovky tzv. “balíčkov” – od vývojového prostredia, cez webserver, podporu viacerých užívateľov a podobne.

Linuxová distribúcia (ale aj FreeBSD) mala všetko, čo človek potreboval. Vznikala odspodu a punkovo. Na mnoho vecí bolo viacero riešení. Keďže Linux tvorili ľudia, ktorí ho používali, neprišlo nariadenie firmy ako má vyzerať textový editor, ale textových editorov bolo hneď niekoľko.

V Linuxe nefunguje to, že centrálny plánovač rozhodne ako bude koncový produkt vyzerať a tomu sa všetci prispôsobia. Existuje niekoľko veľkých a známych Linux distribúcii a ani samotné jadro Linuxu (čo je Linux v užšom zmysle) nie je rovnaké. Takmer žiadna distribúcia totiž nezabalíčkuje “čisté” jadro, tak ako ho vydal Linus Torvalds.

Supermarket vs trhovisko

Star Trek u mňa reprezentuje supermarket, s rovnomernými peknými cenovkami a výberom toho, čo nákupcovia týchto veľkých firiem kupujú vo veľkom – a nemám nič proti tomu, rád chodím do supermarketov. Najdôležitejšia vlastnosť supermarketu je veľký výber druhov tovarov – ale malý výber jednotlivých položiek – v supermarkete kúpite kefu na záchod, stan na stanovanie a vegánske špekáčiky, ale v každej z týchto oblastí je pomerne malý výber.

Je tam istá predikovateľnosť, stále tam nájdem ten istý tovar a všetok pokope.

Ale krásna je aj tržnica, či dokonca neformálna komunita, kde niekto napíše “mám na predaj med a čučoriedky” a je to niečo dynamické, niečo, čo nás vytrhne z klasického bezmyšlienkovitého nakupovania z nákupného zoznamu. Fičí rovnováha ponuky a dopytu. Teraz je med, zajtra bude hovädzia pečienka. To je stav, kedy sa “rozlezie ponuka”, ako huba ktorá nájde škárky prázdnej ponuky a prerastie nimi. Dejú sa aj opačné veci. Búdky z vlnitého plechu, týpci postávajúci na cestách a predávajúci ananás a papierové vreckovky, týpek, čo vám donesie pivo zo Seven eleven keď ležíte na pláži a ste smädní, stánok v Hong Kongu s čímkoľvek, tety, ktoré celé dni sedia s deťmi na konci turistického chodníčku a predajú vysmädnutým turistom vodu a nejakú cukrovú blbostičku (je jedno ako sa to volá, väčšinou je to glukózovo-fruktózový sirup a farbivo).

Huby, ktoré prerastajú škárkami

Hľadať tieto “škárky” v ponuke a dopyte a naplniť ich je superschopnosť fungujúceho trhového mechanizmu. Keď chcete ísť na lacnejšiu dovolenku a niekto si za rekreačný poukaz chce kúpiť radšej jedlo, lebo sa rekreuje prechádzaním po lese – zadarmo – vznikne prepojenie vo fiktívnom “orderbook”u: ponuka sa spojí s dopytom a obe strany vyhrávajú, získavajú niečo, čo chceli viac ako to, čo mali.

Čo na to treba? Začiatočníkom stačí pozrieť sa čo sa kupuje a čo sa predáva. Kde sa to deje? Existuje podobná škáročka, ktorá ešte nie je vyriešená?

Pokročilejší predvídajú potreby. Vidia škárky. “Money on the table”. Pýtajú sa otázku – čo ľudia potrebujú? Čo by ich teraz potešilo? Keď som ochutnal olivový olej od Forest Friendly Family, bolo to preto, lebo som chcel byť kúl a mať olivový olej za Monero. Teraz už viem, že keď bude na sklade, chcem len ten, lebo je fantastický. Samozrejme, olivový olej sa dá kúpiť aj online alebo v supermarkete. Ale ten môžem mať kedykoľvek – je stále rovnaký.

Mikroznačky, ghost brands

William Gibson vo svojich posledných knihách skúma fenomén mikroznačiek. Je ťažké presne zadefinovať ako fungujú. Niektoré vytvoria limitovanú edíciu niečoho, čo sa predá v malom množstve a potom fičí už iba sekundárny trh. Niektoré proste našli taký niche market, že nemajú šancu sa rozrásť a ani to nie je ich cieľom (“klubovňa pre kojace mamičky v Starej Ľubovni”).

Samozrejme, pre mnohých je to status. Kúpiť si topánky od známeho rappera, ktorých sa vyrobí 300 párov a predajú sa za tri hodinu v pop-up store je v niektorých kruhoch statusová vec (a je jedno, či ste si vystáli radu alebo ste ich kúpili na ebayi). Mikroznačky idú niekedy ešte ďalej – len vedieť o nich je statusová vec.

Ale potom sú aj iné mikroznačky. Napríklad moja kniha – statusová vec to až tak nie je, vzácna nie je tiež, aspoň nie ebook, ktorého je nekonečne veľa a môže ho mať každý kto chce. Ale nešiel som cestou kníhkupectva a distribúcie v retailovom obchode. Pretože to jednoducho podľa mňa nie je kniha pre každého. Treba mať na ňu správny mindset.

Mikroznačka v tomto prípade vytvára nové škárky. To neznamená, že by napĺňala potrebu, ktorá by predtým neexistovala (z čoho ľudia radi obviňujú marketingové firmy – ale tie väčšinou napĺňajú minimálne potrebu statusu, ktorá je u mnohých ľudí nenasýtiteľná). Znamená to, že vzniká ako blesk, z rýchleho stretu ponuky a dopytu. Zapáli sa a zhasne. Je neuchopiteľná a takmer okamžitá, kým si ju niekto všimne, je preč, spomienka, artefakt histórie.

Mikroznačky mohli vzniknúť vďaka rýchlosti šírenia “marketingových” informácií. Niečo sa môže rozpredať skôr ako to vznikne, ale už to má svoju malú “brand identity”, aj keď často je tvorená len spomienkou na tvár predajcu a produkt samotný.

Limitovanosť a dočasnosť nemusí byť len snahou o vytlačenie čo najväčšej marže zo zákazníkov. Čajová záhrada, náklad knihy alebo olivový háj má obmedzenú kapacitu. Tvorca mikroznačky sa možno chce hneď posunúť v živote ďalej, je stále v pohybe a stále robí niečo iné. Je to presný opak masovo produkovaných produktov, ktoré sú desiatky rokov rovnaké – ako sa tvorca produktu zdokonaľuje, každý jeho produkt je iný.

Rozdiel je v tom, že mikroznačka môže byť mikro, ale zároveň môže byť globálna. Nie je to len o tom, že predajca donesie paradajky zo záhrady a predá ich na trhu. Ak funguje vďaka komunikačným sieťam marketing (či už len o tom, že ľudia sa o mikroznačke rozprávajú), ale mikroznačka z nejakého dôvodu nechce alebo nemôže škálovať, vznikne niečo s dodatočnou hodnotou – globálna značka s obmedzenou ponukou. Globálna neznamená “Coca Cola”, ale ak o nej vie niekto v Panama City aj v Bratislave (bez ohľadu na to, či daný produkt vlastní), je do istej miery globálna, aj keď to neznamená, že o nej vie každý.

Mikroznačky snaha škálovať často zabije – škálovanie je druhý filter firiem, ak firma prežije startup fázu. Vyprodukovať kvalitný čaj v objeme 50kg a 50 ton je dosť zásadný rozdiel.

Záver

Pankáčina Battlestar Galakticy, mikroznačky a malí predajcovia, malé trhoviská a street food sú v priamom kontraste s veľkými centralizovanými nákupnými reťazcami a centrálne plánovanými mestami. Centrálne plánované lesy, so smrečkami zasadenými v pravidelných rozostupoch a divočina vyvolávajú v človeku zásadne odlišný pocit.

Každému vyhovuje niečo iné, ale ak niekde prevažuje monokultúra, mám z toho zlý pocit – taká štruktúra je odsúdená na zánik jedným škodcom, ktorého nezvládne.

Improvizované riešenia – lepiacou páskou prilepený solárny panel, domáci zber dažďovej vody nie sú také honosné ako elitné výskumné pracovisko. Ale tieto dva prípady nie sú ani priamo porovnateľné. Autor improvizovaného riešenia nedokáže postaviť elitné výskumné pracovisko, ale opak je väčšinou tiež pravdou, ak má rovnaké obmedzenia na zdroje.

To, čo ľudia dokážu vytvoriť z obmedzených zdrojov a ako dokážu zaplniť škárky našich potrieb – ako sa to objaví takmer okamžite vždy, keď je to potrebné je super. Ak to niekto predtým samozrejme nevystrieka niečím, čo sa nezlučuje so životom – v tejto analógii je takýmto antifungálnym prípravkom väčšinou štát alebo nejakí iní mafiáni lokálnejšieho charakteru. Vtedy sa samozrejme šikovní poskytovatelia vyberú riešiť problémy inde.

O knihe Veľký reštart

Tento text je súčasťou mojej knihy Veľký reštart. V nej mapujem spôsoby rozmýšľania v prostredí neistoty, ako dosiahnuť v živote antifragilitu, uvažovať aj v prípade ak neviem predvídať budúcnosť, ako zvýšiť slobodu pomocou opcionality a pod. Táto kniha je voľným pokračovaním knihy Hackni sa o mindsetoch v podnikaní, slobode, živote, kryptomenách a budúcnosti.