Ako používam myšlienkové mapy

Na organizáciu myšlienok používam myšlienkové mapy (Mind maps). Väčšina mojich projektov začína ako myšlienková mapa. Napríklad aj tento článok:

Výhodou takéhoto prístupu je najmä ľahká možnosť vytvárania štruktúry a hlavne možnosť reorganizácie danej štruktúry.

Nie som odborník na myšlienkové mapy a existuje viacero prístupov ako k nim pristupovať. Podľa knižky The Mind Map Book od Tony&Barry Buzan je napríklad dôležité, aby v v popise každého uzlu bol iba jeden koncept, ideálne jedno slovo. Toto ja nespĺňam a často do myšlienkových máp dávam aj celé vety, odstavce a citáty.

Výhodou oproti textovému dokumentu s odrážkami je však to, že mám rýchlu možnosť reorganizovať:

Keby som toto mal robiť s odrážkami, bolo by to pomerne zložité, štruktúra sa v textovom dokumente ťažko spravuje.

Taktiež je možné myšlienkovú mapu rýchlo vytvárať pomocou klávesových skratiek:

Ako ich vytvoriť

Vytvorenie myšlienkovej mapy môžete urobiť pomocou softvéru. Ja osobne používam MindNode pre macOS aj iOS. Výhodou je jednoduchá synchronizácia a integrácia s inými nástrojmi, ktoré používam (napríklad Things). Všetko to však závisí od toho, akým spôsobom pracujete.

U mňa je bežné, že vytvorím myšlienkovú mapu, keď ma niečo napadne na mobile. MindNode dokonca umožňuje vytvoriť myšlienkovú mapu pomocou odrážok:

Potom kliknem na Create Mind Map a môžem upravovať štruktúru a detaily:

Takáto mindmapa sa mi automaticky zosynchronizuje s počítačom a tam môžem potom pokračovať, ale ak potrebujem, viem čokoľvek upraviť aj na mobile (alebo tablete, ak by som nejaký mal).

Ak máte macOS alebo preferujete iné technológie alebo inú cenu, dobrými alternatívami sú aj xMind a FreeMind (open-source). Ale samozrejme možností je veľa, pogooglite, ja už “research” v oblasti softvéru nerobím, lebo som našiel nástroj, ktorý mi vyhovuje.

Načo používam myšlienkové mapy

Myšlienkové mapy používam na písanie a triedenie myšlienok. Pred coronou môj obľúbený rituál bol ísť na Thajskú masáž, v zmenenom stave vedomia niečo super vymyslieť a potom v šatni rýchlo urobiť poznámky a potom s nimi pracovať. Do myšlienkových máp si píšem a rozvíjam nápady.

Myšlienkové mapy používam aj na tvorbu – písanie textov, vytváranie kurzov, blogov, prezentácií a kníh. Aj tento blog, kniha Veľký reštart alebo kurz Etický vekslák začali ako myšlienková mapa. Jednotlivé témy som dokázal zorganizovať a mať v nich dostatočný prehľad. Takéto mapy môžu dosť narásť, výhodou je, že je možné “skryť” vetvu, s ktorou už nepracujem.

Ďalšie použitie myšlienkových máp sú rôzne poznámky. Robím si poznámky zo stretnutí (viac o efektívnych stretnutiach a použití myšlienkových máp na efektívne stretnutia píšem v knihe Veľký reštart), konferencií, ktorých sa zúčastním, kníh, ktoré čítam a kurzov, ktorých sa zúčastním. Pri konferenciách je výhodou možnosť odfotiť slajd prezentujúceho a pridať ho ako obrázok. Ten môžem potom neskôr rozvinúť, ak to dáva zmysel, tak prepísať do štruktúry.

Ako s nimi pracovať

Myšlienková mapa nie je dielo samo o sebe, aj keď sa dá zdieľať. Je to spôsob akým si utriediť myšlienky, ale výstupom pre iného človeka je vždy niečo iné. Môj mozog funguje inak a moje poznámky nezdieľam s inými ľuďmi – je to podobné ako keby som mal zdieľať rukou písané poznámky. Aj ak robíme “zápis” z nejakého stretnutia, poznámky väčšinou prepisujeme do podoby, ktorá je pochopiteľná pre iných ľudí.

Pomerne dosť využívam možnosť pridať TODOs, na základe toho viem, ktorej vetve myšlienkovej mapy sa ešte mám venovať. MindNode umožňuje exportovať jednotlivé TODOs aj do Things, čo je todo-list, ktorý používam, ale túto možnosť veľmi nepoužívam, najmä kvôli nemožnosti spätnej synchronizácie (ak todo “odškrtnem” v Things, neprenesie sa toto odškrtnutie do myšlienkovej mapy).

S myšlienkovými mapami môžeme potom pracovať ďalej. Môžeme ich exportovať tak, aby boli prehliadateľné na webe, do textového dokumentu alebo MarkDown:

Takto máme vyexportovanú štruktúru, s ktorou môžeme ďalej pracovať.

Záver

Myšlienkové mapy sú pre mňa efektívnym spôsobom na zachytávanie a triedenie myšlienok. Pomáhajú mi vytvárať štruktúru myšlienok a zachytávať “obsah” mojej hlavy. Nepoužívam ich v nejakej super vedeckej forme, aj keď som si trochu o nich niečo čítal. Som menej štruktúrovaný človek ako mnohí iní a preto sa pri používaní myšlienkových máp riadim skôr skúsenosťami ako nejakou konkrétnou metodikou.

O veľkom reštarte

Tento text nie je priamo kapitolou z knihy Veľký reštart, pretože obsahuje animácie, ktoré sa zle tlačia na papier. Veľký reštart ale popisuje nástroje na uvažovaní v prostredí neistoty v súvislosti s finančnou a ekonomickou krízou, zmenou štýlu práce, zmenou pohľadu na naše zdravie a podobne. Veľký reštart práve prebieha a táto kniha je jeho sprievodcom. Viac o knihe a veľkom reštarte si môžete vypočuť aj v podcaste na tému Veľký reštart.

4 odpovede na “Ako používam myšlienkové mapy”

Pre tých, ktorí sa cítia pri tvorivom myslení lepšie na papieri odporúčam knihu “Myšlienkové mapy (Tony Buzan)”. Uvádza konkrétne spôsoby ako pracovať so svojimi myšlienkami na papieri.

Pre mňa bolo najužitočnejšie nové poznanie, že myšlienkové mapy pomáhajú zapamätať si veci, keď ich sám nakreslím a potom sa ku nim postupne vraciam.

Jo … a zabudol som napísať, že parádny článok. Ďakujem za pohľad do tvojej dielne.

Juraj – existuje v Mind Maps aj nejaký štandardný formát ukladania, ktorý by zabezpečil vzájomnú výmenu máp medzi užívateľmi?

Neviem o tom, ale keďže FreeMind je open-source, tak veľa softov vie import-export do FreeMind formátu.

Ale inak ja myšlienkové mapy považujem za neportabilné medzi ľuďmi. Málokedy zdieľam priamo mapu, lebo každého mozog funguje trochu inak.

Komentáre sú zakázané.