Predikčné trhy – crowdsourcing informácií na dobré rozhodnutia

Svet posledných pár dní úpenlivo sleduje voľbu amerického prezidenta. V USA je to samozrejme téma posledných pár mesiacov. Ako pri každých voľbách množstvo informácií dodávajú politickí komentátori, prieskumy verejnej mienky, politológovia a podobne. Po úspechoch v predikcii Trumpovho víťazstva pred štyrmi rokmi na tzv. predikčných trhoch sa však verejnosť aspoň posledné dni hlbšie pozerá práve na predikčné trhy. V tomto článku sa nebudem venovať americkému prezidentovi, ale práve tým ako môžeme používať predikčné trhy na zber informácií a na robenie lepších rozhodnutí. A to nielen v politike.

Ako vyzerá predikčný trh

Predikčný trh je jednoducho stávka s trhovou cenou. Pozrime sa na Catnip Exchange, čo je front-end ku krypto predikčnému trhu Augur:

Toto rozhranie nám sprístupňuje možnosť obchodovať medzi dolárovou hodnotou (reprezentovanou na dolár viazanou kryptomenou DAI) a výhernými lístkami. Lístok “YES” podľa ikonky dešifrujeme ľahko – ak máte jeden “YES”, v prípade, že vyhrá Donald Trump, vyplatí vám jeden dolár. Lístok “NO” (s obrázkom preškrtnutého Trumpa) vyplatí jeden dolár keď Donald Trump nevyhrá.

Vidíme, že za 100 DAI (“dolárov”) si môžeme kúpiť až 645.81 YES lístkov. V prípade, že by vyhral Donald Trump, zarobili by sme (okrem počiatočnej investície) 545.81 dolárov. Ak Donald Trump prehrá, sú tokeny bezcenné a jednoducho prepadnú (a prišli sme o sto dolárov).

Lístok NO má vyššiu trhovú cenu, za 100 DAI si môžeme kúpiť len necelých 120 lístkov.

Lístky môžeme obchodovať aj medzi sebou:

Z pomeru ich cien nám burza vypočíta aj pravdepodobnosť že lístok “NO” bude výherný, v tomto prípade v čase písania tohto článku je pravdepodobnosť že Trump prehrá podľa trhovej ceny na predikčnom trhu 84.60%.

Keďže sú tieto lístky obchodovateľné celý čas, ich trhová cena sa mení. Teda do predpovede stále prichádzajú nové informácie. Ak niekto má nejakú informáciu, ktorá zmení pravdepodobnosti, môže s touto informáciou obchodovať. Nemusí pritom staviť na konečný výsledok.

Predstavme si nepravdepodobný scenár, že Trump má v rukáve eso – napríklad našiel spôsob ako voľby zopakovať alebo niečo podobné. Ktokoľvek, kto má túto informáciu vie, že cena YES lístka je príliš nízka – skutočná pravdepodobnosť môže byť napríklad 40%, ale trh hovorí 15.4% (=100%-84.60%). Teda človek s touto informáciou si nemusí myslieť, že je pravdepodobnosť Trumpovej výhry vyššia ako 50%, ale je vyššia ako teraz. Predtým, než sa táto informácia dostane na verejnosť môže kúpiť Trumpove YES tokeny. A o 24 hodín ich môže predať za cenu 0.4$ na token – lebo vnímaná pravdepodobnosť sa zmenila.

Predikčný trh tak motivuje všetkých, ktorí majú lepšie informácie ako poskytuje súčasná trhová cena zarobiť. A teda jednotlivými obchodmi spresňujeme informáciu.

Tomáš Forgáč si všimol, že kým médiá stále reportovali Trumpov náskok, predikčné trhy otočili trhovú cenu, cca tri hodiny predtým, ako bola táto informácia “verejná”. Samozrejme, čo je verejné je relatívne, aj v dobe Internetu sa informácie šíria nejakou rýchlosťou – novinári ich musia spracovať, napísať a podobne. Ale ani “flash reporting” aktualít nebol tak rýchly ako trhová cena – aj keď rôzne analýzy o tejto možnosti hovorili. Otázka je vždy – akej analýze budeme veriť?

Arbitráž

A tu prichádza ďalšia pekná vlastnosť predikčných trhov. Ak sú kurzy na dvoch trhoch rôzne, prichádza ďalší trhový aktér, ktorý robí tzv. arbitráž. Pri arbitráži nemá arbiter žiadne informácie navyše. Ak na jednom trhu má YES lístok cenu $0.2 a na druhom $0.4, jednoduchými trhovými operáciami môže YES lístok na lacnejšom trhu kúpiť a na drahšom predať (shortnúť). V takom prípade okamžite zarobí $0.2 per ticket – bez ohľadu na výsledok. Samozrejme, prevedenie tejto operácie má rôzne obmedzenia, napríklad YES lístok na krypto predikčnom trhu je síce reprezentovaný ako “kryptomena”, ale to neznamená, že ho môžete poslať do tradičnej stávkovej kancelárie a predať, preto je potrebné vyskladať stávky tak, aby bol tento trhový aktér neutrálny voči výsledku, ale zarobil na rozdielnej cene. Konkrétny postup závisí od trhov.

Na rozdiel od trhových aktérov, ktorí dodávajú informáciu, arbitri vyrovnávajú ceny. Teda ceny na rôznych predikčných trhoch sú veľmi podobné (môžu sa líšiť iba o transakčné náklady na vykonanie arbitráže).

Ak máme stovky rôznych prieskumov verejnej mienky, komentátora CNN, Fox News, blogera, členov volebných štábov, komentátorov zahraničných médií a podobne, každý má svoj názor, svoju analýzu alebo svoje výsledky, ktoré prezentuje.

Kto z nich má pravdu?

Medzi názormi komentátora CNN a Fox News nie je arbitráž. Sú to oddelené ostrovy s rôznou poslucháčskou základňou. Informácie prúdia oboma smermi, ale polarizované médiá málokedy nájdu konsenzus.

Predikčný trh vďaka arbitrom skonvertuje k jednému rozdeleniu pravdepodobností. Je teda jedno, či je predikčný trh “červený alebo modrý”, na trhu sa neobchoduje “chcel by som”, ale “myslím si, že sa stane”. A každý názor o tom, čo sa stane je podložený finančnou investíciou.

Novinári a experti môžu stratiť reputáciu, ale málokedy to má pre nich dlhodobý efekt. Môj obľúbený príklad je Paul Krugman, ktorý má “nobelovku z ekonómie”, ale jeho predpovede sú väčšinou tak mimo, že niektorí ľudia obchodujú “inverse Krugman” stratégiu – stavím na to, že presne to, čo tvrdí Krugman sa nestane. Aj napriek tomu je stále považovaný za experta. Podobných expertov máme v oblasti kryptomien nespočetné množstvo.

Zaujímavý je aj mechanizmus ako týchto expertov hľadáme. Vo väčšine prípadov je množstvo úspešných expertov dané skôr vstupom do lievika ako ich schopnosťami. Ak máme na vstupe 100 šimpanzov, ktorí si môžu kúpiť YES a NO tokeny buchnutím na červené alebo modré tlačidlo, na konci volieb máme v priemere 50 expertov, ktorým vyšla predikcia. Ak to zopakujeme šesťkrát, zo sto “expertov” máme troch, ktorí sa nemýlili. Ak však začíname s miliónom expertov, po piatich voľbách máme 31250 expertov, ktorí náhodným hlasovaním “predpovedali” budúcnosť.

Problém je, že búchanie po tlačítkach nemá takmer žiadne náklady. Kariéra experta je teda založená na založení Twittrového účtu a jemnom marketingu o tom, aké správne predikcie človek má. Dokonca zopár nesprávnych predpovedí sa dá ľahko zahovoriť a teda ľudia ako Krugman majú stále šancu robiť predpovede. Paradoxne je potom zaujímavejšie, či ich predpoveď vyrobí clickbait článok a cennejšie je množstvo predpovedí, z ktorých sa dajú vytvoriť normostrany, za ktoré je novinár platený ako ich spoľahlivosť.

Trh tento problém rieši “fact checkingom” vo forme výsledovky. Úspešný obchodník s informáciami samozrejme môže mať tiež šťastie a matematika pri ňom funguje rovnako – akurát tým, že každá predpoveď má náklady (predikcia znamená investícia na predikčnom trhu). Samozrejme, aj výnosy sú niekde úplne inde – namiesto toho, že expert príde urobiť platenú prednášku na nejakú biznis konferenciu do letiskového hotela zarobí celkom slušné peniaze. Ak má pravdu.

Insideri – nie každého názor je zaujímavý

Som za to, aby každý mohol hovoriť svoj názor – a za to, aby som ich nemusel počúvať. Na túto tému je super prečítať si knihu “Skin in the game” od Nassima Nicholasa Taleba.

Pamätám si na rozhovor s novinármi, ktorí sa verejne vyjadrovali o cene Bitcoinu. “Je to bublina” a podobne. Vždy sa pýtam akú veľkú short pozíciu majú otvorenú. Ak žiadnu, poviem si – OK, majú názor, možno nevedia shortovať. Tak navrhnem stávku. Formuloval som ju jednoducho: “dáme do obálky privátny kľúč k Bitcoinom za 100$ a 100$. O tri roky otvoríme obálku a ten, koho obálka má vyššiu hodnotu získava obe obálky a pozvanie na večeru od protistrany, ktorá bude musieť počúvať dve hodiny ako sa mýlila”. Novinár samozrejme odmietol. Názor v novinách sú normostrany, za to dostane zaplatené, ale stáť si za svojou predikciou (na základe ktorej mimochodom možno niektorí hlúpejší čitatelia robia trhové rozhodnutia), to nie. To je presný príklad absencie skin in the game – ak by novinár o Bitcoine napísal čokoľvek, dostal by za normostrany zaplatené. Mimochodom, jednu z tých stávok, ktorú som navrhoval, by som pravdepodobne prehral :). Takže som rád, že som daného novinára nemusel počúvať.

Výhodou predikčných trhov je, že nie na každého názore záleží rovnako. Je kopec priaznivcov Bidena alebo Trumpa, ktorí idú staviť na svojho obľúbenca 10 alebo 100 dolárov. Ale ak má niekto skutočne vierohodnú informáciu, oplatí sa mu staviť rádovo vyššie sumy – a to bez ohľadu na konečný výsledok, ktorý je do veľkej miery stochastický. Ak sa prieskum verejnej mienky opýta reprezentatívnej vzorky 10 tisíc voličov, nemajú žiadnu motiváciu odpovedať pravdivo. Môžu zmeniť svoj názor. Navyše, pri takom veľkom množstve voličov vybrať reprezentatívnu vzorku je veľmi ťažké, chyba je obrovská – väčšinou vyššia ako signál. Ak je prieskum telefonický, je možné, že Trumpovi voliči sú neurotickí a prieskumníka pošlú dokelu. Alebo má Biden viac voličov medzi Gen Z, ktorá nedvíha neznáme čísla. Ak sa jedná o podomový prieskum, otec rodiny možno pred deťmi nechce priznať, že bude voliť Trumpa, tak povie “ešte neviem” alebo “Biden”.

Samozrejme, všetky tieto biasy v dátach sa firmy zaoberajúce sa prieskumami snažia riešiť rôznymi korekciami na základe modelov. Otázka je, či je to dosiahnuteľné.

Mimochodom, dobrý prieskum môže mať vyššiu hodnotu práve na predikčnom trhu. Ak poznám pravdepodobnosti lepšie ako ktokoľvek iný, cena za prieskum sa mi môže vrátiť pri najbližšom obchode.

Použitie vo firme

Ak sa opýtate projektového manežéra, či sa projekt, ktorý má byť dokončený koncom budúceho roka stíha, tak veľmi často povie, že ak sa nič veľmi nepokazí, tak áno. Samozrejme, zišli by sa mu ďalší ľudia. A to aj napriek tomu, keď je presvedčený, že sa projekt nestíha alebo je celý projekt nezmyselný.

Pre projektového manažéra je jeho normostranou jeho mesačná výplata. Ak je celý projekt zbytočný alebo ho tím nedokáže dodať, je ohrozených 12 mesiacov jeho živobytia. Je lepšie byť vyhodený o 12 mesiacov ako hneď a ak dopredu vie, že sa projekt nestíha, nemusí sa nikto ani až tak snažiť.

Pre tím, ktorý projekt dodáva je teda najlepšie, keď sa úplne na poslednú chvíľu niečo veľmi pokazí a nikto to nemohol predvídať.

Pre podnikateľa alebo firmu je toto samozrejme najhorší scenár. Páli zdroje na dodávanie projektu, tím sa nesnaží a informácia, ktorá v tíme už dávno je sa nedostane k ľuďom, ktorí projekt platia.

Ak by nedokončenie projektu včas malo firmu stáť peniaze, informácia o tom, že sa to nepodarí má cenu. Povedzme si zjednodušený príklad – zákazník chce dodanie projektu o 12 mesiacov. Ak sa termín stihne, firma dostane zaplatené, ak nie, faktúra je nula. Na projekte má robiť päť ľudí s priemerným nákladom 3000€, čo je náklad 180000€. Odmena za projekt od zákazníka je 300000€. Ak sa rozhodneme takúto zmluvu podpísať, máme dve možnosti – strata 180 tisíc alebo zisk 120000€. Keby sme len vedeli, či to ten tím zvládne dodať…

Dajme tomu, že firma má sto zamestnancov a vytvorí stávku. Konkrétny spôsob stávky môže byť rôzny, ale “lístky” musia byť obchodovateľné. Napríklad môže povedať “tu je desať tisíc euro, ideme staviť na to, že to nestihnete”. Ktokoľvek môžu na ktorúkoľvek kôpku položiť ďalšie peniaze (staviť na áno alebo nie).

Ak tím verí, že to stihne, môže sa staviť. Stávkovať môže samozrejme aj upratovačka, ale šanca, že trafí, je pomerne malá. Ak má ktokoľvek vo firme informácie, ktoré nepovie, môže staviť. Napríklad kľúčová programátorka pred týždňom otehotnela, ale nechce to ešte povedať zamestnávateľovi, no o pol roka už nebude produktívna. Alebo mne sa ten projekt páči a chcem sa na ňom zúčastniť a pomôcť mu. Z výsledného pomeru cien sa môžem rozhodnúť, či do projektu idem (ak nie, môžem napríklad všetkým vrátiť peniaze).

Tento typ gamblovania nie je vo všetkých krajinách legálny, preto sa to dá urobiť aj inak – YES tickety sa rozdajú zadarmo všetkým zamestnancom a sú obchodovateľné na internej platforme (za NO tickety ak nie je dovolené obchodovať za peniaze alebo priamo za peniaze). V oboch prípadoch firma míňa nejaké peniaze na to, aby získala kvalitnú informáciu. Ak obchodovanie funguje aj počas vývoja projektu, informácia sa aktualizuje. Pritom nikto nemusí byť ten, čo povie “nestíha sa to”. Stačí, keď tomu prestane veriť a predá svoje YES tickety. Firma tak môže situáciu riešiť okamžite.

Tento princíp firmy aj využívajú. Google, Microsoft a HP bežia svoje interné predikčné trhy. Best Buy otvoril interný predikčný trh na to, či dokážu otvoriť obchod v Shanghai do požadovaného termínu – zistili, že sa to nepodarí a vďaka riadeniu situácie ušetrili peniaze.

Americká armáda používala chvíľu predikčné trhy na testy zbraňových systémov. Na to, aby bolo možné komplexný systém správne otestovať bola potrebná súčinnosť viacerých tímov. Ak čo i len jeden z nich nedodal svoju časť načas, musel byť test zrušený a presunutý. Zrušenie takéhoto testu bolo extrémne drahé, takže sa im oplatilo vytvoriť predikčný trh na to, aby sa túto informáciu dozvedeli.

Prečo v tom nepokračujú? Predikčný trh bol veľmi presný. A zamestnanci armády neboli úplne nadšení, keď sa rok dopredu ukázalo, že nestíhajú. Vznikajú z toho “hlúpe otázky” typu “kto je nekompetentný a treba ho vymeniť?”. Lepšia varianta je “pokazilo sa to na poslednú chvíľu a nikto to nemohol predvídať”. Veď to iba zaplatí daňový poplatník.

Mimochodom, ak na základe cien predikčného trhu robíme rozhodnutia, hovorí sa im decision markets.

Výber CEO – podmienené trhy

Firemné predikčné trhy môžu byť obchodovateľné aj verejne. Základný predikčný trh hovoriaci o budúcom výkone firmy je akciový trh. Ak mám informáciu, že by sa firme mohlo dariť viac ako zodpovedá hodnote akcií tejto firmy, oplatí sa mi akciu kúpiť. Vývoj cien akcií je tak rýchlym a efektívnym zberom informácií o tom, ktorým firmám sa bude dariť.

Ceny akcií ale používame na porovnanie jednotlivých firiem, ako ich používať na rozhdoovanie?

Predstavme si, že šéf firmy ide do dôchodku a board vybral dvoch možných nástupcov. Kto bude lepší?

Firma môže vytvoriť nový typ akcie, ktorá je podmienená výberom daného CEO. Teda “táto akcia sa skonvertuje na regulérnu akciu, ak CEO firmy bude Jožko”. Zrazu máme dve obchodovateľné akcie. Ak mám informáciu o tom, že Jožko firmu povedie do krachu, shortujem/predávam a namiesto toho kupujem druhú akciu. Takto CEO firmy vyberie trh – ktoré akcie majú vyššiu hodnotu, ten človek bude CEO. (Treba sa ešte vysporiadať s tým, čo s druhými akciami, ktorých podmienka nebola splnená, na to je tiež viacero spôsobov).

A tu znova prichádzajú na rad insideri – ale insideri k danému rozhodnutiu. Môže to byť Jožkov kolega z predchádzajúcej firmy, ktorý pozná oboch kandidátov a vie ich schopnosti. Môže to byť niekto, kto vie, že Jožko má problém s gamblovaním na predikčných trhoch alebo mikrodávkuje heroín. Môžu to byť Jožkovi kolegovia z firmy, ktorí vedia, že Jožko je dobrý líder a vychádza s ostatnými a ak bude ich šéf, tak mu pomôžu zvýšiť zisk firmy. Je jedno, či je insider z firmya lebo mimo firmy, podstatné je, že predikovateľne dlhodobo úspešný môže byť iba človek, ktorý vidí nesprávnu trhovú cenu. Teda vie niečo, čo trh doteraz nezistil.

Anonymita a etika insider tradingu

Anonymita napríklad pomocou Chaumian tokenov (nie, netreba na to blockchain) je v tomto prípade dôležitá. Človek tak môže staviť tak, ako by zo svojej pozície staviť nemal. Jožko môže staviť na svojho konkurenta ak vie, že bude lepší CEO. Projekťák môže staviť na “nestihneme” a stále sa tváriť, že všetko ide podľa plánu. Konkurent, ktorý vie, že jeho firma má zatiaľ neverejné problémy môže kúpiť akcie konkurencie, ktorá vyhrá – napríklad technický riaditeľ mobilného operátora vie, že urobili zlé rozhodnutie a investovali do technológie, ktorá sa im rozsype pod rukami môže kúpiť akcie konkurencie (alebo kúpiť opcie, či už putky na svoju firmu alebo cally na konkurenciu). Toto je pozitívna vlastnosť predikčných trhov a ak sú anonymné, dodávajú lepšie informácie.

Podobne je na tom tzv. insider trading – vo väčšine krajín je prudko zregulovaný, pričom ide o základné nepochopenie trhu a jeho účelu. Obchodník na predikčnom trhu zarába vtedy, ak má informácie, ktoré nie sú verejne dostupné (a teda zahrnuté v cene). Iba vtedy dokáže správne pohnúť cenou a iba vtedy má cena relevantnú informáciu. Pri predikčných trhoch (aj pri akciách ako špeciálnom prípade predikčných trhov) aj pri rozhodovacích (decision markets) trhoch práve chceme informácie od insiderov. “Neprimeraný zisk” insidera je v skutočnosti dobrý obchod – niekto nám predáva informáciu a zarobí na nej. Dobre nastavený predikčný trh zabezpečí, že informácia, ktorú si kúpime má vyššiu hodnotu – teda napríklad urobíme oveľa lepšie rozhodnutie ako cena ktorú za informáciu zaplatíme. A dobre fungujúci predikčný trh láka a podporuje insiderov, ktorí majú najlepšie informácie. Zároveň prítomnosť peňazí a trhových cien zabezpečuje skin in the game. Nie je to “názor pri káve” alebo názor analytika v médiách.

Futarchy

Koncept predikčných trhov rozvinul profesor Robin Hanson, ktorý bol hosťom aj v Bratislave alebo na Hackers Congress Paralelní Polis 2019. Je autorom konceptu Futarchy, podľa ktorého môže vláda definovať ciele (napríklad zamestnanosť, rast HDP a podobne) a sada predikčných trhov na základe trhových cien určí cestu, ktorá nás tam dostane. Zoberú nám imigranti prácu? Hulákajúci náckovia a kaviareN túto “spoločenskú diskusiu” nikdy neukončia. Sú to oddelené množiny, ktoré sa dokonca hrdia tým, že sa nepočúvajú (“s náckami sa nediskutuje”, “Nko platí Soros, keby som chcel vedieť, čo si myslí Soros, opýtam sa jeho”). Ak sa opýtame ľudí na ich názor, väčšinou sa dozvieme výsledok emergentného javu sociálnych bublín. Študent v Brezne a podnikateľ v Bratislave budú mať iný názor. Ale koho názor má vyššiu hodnotu? V demokracii sú to tí, ktorých je viac (aspoň nepriamo). Lenže nie každého názor na túto otázku má rovnakú váhu. Tu si treba uvedomiť, že je rozdiel medzi hodnotami Slovensko Slovákom (skratka čisto náhodná) vs. otvorené hranice pre všetkých. Toto je hodnotový rozdiel a je ťažké vybrať, ktoré hodnoty sú lepšie. Ak sa ale pýtame na to, ktoré hodnoty vedú k lepším merateľným výsledkom, chceme vedieť iba názor insiderov, ktorí majú dostatočné informácie.

Teda chceme špekulantov so skin in the game.

Ako si to vyskúšať

Na to, aby sme pochopili funkčnosť predikčných trhov nepotrebujeme staviť na výsledok amerických prezidentských volieb, ani inštalovať sofistikované krypto trhy. Ak máte nejaký dobrý film, ktorého pointou je zistiť, kto je vrah, môžete vytvoriť predikčný trh a obchodovať počas pozerania filmu. Robin Hanson napísal návod, ako vytvoriť takúto hru.

Budem rád, ak mi poradíte dobré použiteľné filmy, ktoré som ešte nevidel. S rodinou si môžeme počas dlhých zimných večerov zahrať.

Chudobní experti

Úlohou obchodníka na predikčnom trhu nie je byť priamo insiderom. Ak firmy rozdajú tickety a obchoduje sa s nimi vrámci firemného trhu alebo ak sa obchoduje s kartičkami “kto zabil babičku” pri pozeraní filmu, je “jedno”, kto je ako chudobný.

Samozrejme, nie je to jedno z pohľadu toho kto ako vníma riziko – niekto si môže myslieť, že vyhrá Trump, ale radšej predá ticket za 5 centov, ktoré má isté ako vyhrá dolár.

Rozdiel medzi ľuďmi, ktorí majú expertízu a podnikateľmi je prevažne vo vnímaní rizika. Preto podnikatelia, teda obchodníci s informáciami na predikčnom trhu v tomto prípade, majú za úlohu získať informácie od iných insiderov alebo expertov a vyhodnotiť, kto z nich má pravdu.

Pri príklade zo začiatku – človek, ktorý spravil stávku proti Trumpovmu víťazstvu mal nejakú informáciu skôr ako to bola všeobecne známa informácia (všeobecne známu informáciu už trh zahŕňa v trhovej cene). Mohol to byť napríklad niekto, kto mal dostatočné množstvo YES tokenov, ktoré v dobrom kurze vymenil za NO tokeny. Napríklad jeho kamoš je brigádnik, ktorý zrátava hlasy v Michigane. Obchodník teda získava informácie, vyhodnocuje ich relevanciu a dôležitosť pre budúcu cenu.

Skúsme iný príklad – chcem investovať do firmy, ktorá robí vakcínu na COVID-19. Ak sú všetky firmy verejne obchodované, dá sa to urobiť cez akcie, ale ak sa jedná o farma firmy, ktorých cenu ovplyvňuje množstvo iných faktorov, môžem to urobiť pomocou stávky na prvú schválenú vakcínu pre všeobecné použitie.

Na to, aby som urobil dobrý obchod v takejto stávke samozrejme potrebujem vedieť kto je ako blízko, či niekto nezlyhal, aké typy vakcín vôbec majú šancu fungovať. Môžem sa opýtať imunológov, lekárov a expertov, ktorí možno nechcú stávkovať – a za dobré informácie im ponúknuť napríklad peniaze bez ich vstupnej investície, ale s upside. Ale vyhodnotiť kto z expertov, ktorých som sa pýtal má pravdu a ktoré ceny sú na trhu nesprávne, už musím sám.

Pri expertoch je žiadaná pluralita názorov, doménová znalosť, rozanalyzovanie možností. Obchodníci so skin in the game ale musia vybrať, kto má pravdu. To je jediný spôsob ako na trhu konzistentne zarábať. Ako vedľajší efekt ich zárobku máme včasnú a kvalitnú informáciu. Tá sa síce mení v čase, ale v danom čase existuje vďaka arbitrom vždy len jedna trhová cena.

Kobrí efekt a ako meniť pomocou predikčných trhov svet

“Britskú vládu v Indii znepokojovali počty jedovatých kobier v Dillí. Preto ponúkla odmeny za každú mŕtvu kobru. Spočiatku to bola úspešná stratégia, kedy bol veľký počet hadov zabitý za odmenu. Neskôr však podnikaví ľudia začali kobry rozmnožovať, aby za ich zabitie potom dostali zaplatené. Po zistení skutočného stavu vláda projekt zastavila a chovatelia kobier jedovaté hady vypustili na slobodu. Populácia divokých kobier tak dokonca vzrástla. Zdanlivo účinné riešenie problému tak situáciu ešte zhoršilo.” – Zdroj: Wikipedia

Na základe tejto anekdoty je pomenovaný efekt nezamýšľaných dôsledkov, kedy pokus o riešenie problému problém ešte zhorší. Predstavme si, že by sa pri otázke, či sa stíha dodať projekt niekto iný ako firma ako taká dostal veľkou investíciou na NO stranu. Trošku viac by zakašľal nakazený chrípkou v kancelárii. Počas nočného kompilovania kódu by začala vypadávať elektrina. S hlavným programátorom by zrazu začal chodiť každú noc na párty a jeho produktivita klesne. Pri predikčných trhoch je dôležité uvedomiť si, že samotná existencia trhu a jeho nastavenie môžu ovplyvniť výsledok.

Za normálnych okolností je to pozitívne. Ak má celý tím zainvestované do YES, lebo do NO sa investovať nedá, môžu sa viac snažiť. To je mimochodom dôvod, prečo niektoré firmy dávajú zamestnancom opcie na akcie alebo podiel na zisku. Zamestnanci tak môžu priamo ovplyvniť hodnotu firmy a zarobiť na tom. Ale nemajú priamo akcie – opcie expirujú, takže výhoda funguje iba vtedy, ak zamestnanci sú stále vo firme (resp. v daný rok).

Predikčný trh tak môže zároveň zbierať informácie a slúžiť ako bonusová schéma. Pričom každý zamestnanec si môže vybrať, či chce vyšší bonus pri splnení cieľa alebo radšej isté peniaze hneď. Vyhovie sa tak ľuďom s rôznym apetítom na riziko.

Takýmto spôsobom sa dajú predikčné trhy použiť aj na crowdsourcing iných ako číselných informácií. Paralelná Polis zverejnila napríklad odkaz na anonymný predikčný trh na dátum zverejnenia rigoróznej práce Andreja Danka. Samozrejme, každý v ňom môže prejaviť názor. Ale kto má k rigoróznej práci prístup (teda insider info), môže sa postarať o zverejnenie práce anonymne do určeného dátumu a následného vybratia výhry – v anonymnej kryptomene.

Vďaka tomu vlastne ľudia, ktorí stavia na to, že sa do daného dátumu nezverejní crowdfundujú zverejnenie. A platia za to iba vtedy, ak k zverejneniu príde. Tí, ktorí majú k prácu prístup sú motivovaní vyhrať vyzbierané peniaze. Pričom nemusia priamo prezradiť svoju identitu – dokonca nemusia k danej informácii ani mať prístup, stačí, ak leak “zabezpečia”.

Predikčné trhy tak dokážu motivovať ľudí ku konaniu. Len si treba dať pozor na kobrí efekt. Mimochodom, z tohto sa dá odhadnúť približná hodnota voličského hlasu. Koľko hlasov je treba na ovplyvnenie výsledku tak, aby som určite zarobil? A pozor, môže to robiť aj protistrana.

Na podobnom princípe fungujú aj bounty programy. Môj projekt Hacktrophy umožňuje etickým hackerom hľadať bezpečnostné zraniteľnosti a v prípade, že sú úspešní, dostať za nájdenie zraniteľnosti odmenu. Dokonca aj môj web je v tomto programe. Bounty programom bol motivovaný aj prvý transatlantický let, prvé znovupoužiteľné lietadlo, ktoré prekročí hranicu “vesmíru” 100km dvakrát po sebe (X-Prize) a množstvo iných skvelých vecí. Finančná motivácia na riešenie celosvetových, ale aj lokálnych problémov, je v dnešnej dobe už dosť bežná. Netflix napríklad vyplatil milión dolárov tímu, ktorý zlepšil ich predpovedací algoritmus.

Kedy je teda dobrý predikčný trh a kedy priamo vyplatiť bounty? Ak je potrebná anonymita, informácie od insiderov, prípadne spolupráca viacerých subjektov, predikčný trh je lepší. Taktiež ak chceme dať možnosť trhu rozhodnúť o nevyplatení – napríklad Andrej Danko mohol staviť na to, že jeho rigorózka neunikne, čím by znížil motiváciu na únik (dostal by časť odmeny). A tí, ktorí chceli, aby unikla dostanú peniaze. A samozrejme, predikčný trh je lepší vtedy, keď nám samotné trhové ceny dodávajú užitočné informácie ešte predtým ako príde k vyhodnoteniu udalosti.

Záver

Predikčné trhy nie sú ruleta. Trhová cena poskytuje užitočnú informáciu, na základe ktorej dokážeme robiť lepšie rozhodnutia. Je to spôsob ako crowdsourcovať znalosti ľudí, ktorí idú s kožou na trh. Nie sú doménou čisto krypto trhov a stávkových spoločností, ale interne ich na crowdsourcovanie informácií používajú aj firmy.

Pekným využitím by bolo zistiť napríklad to, ako najviac znížiť obete COVID-19 s najmenším ekonomickým dopadom. Nemali by sme počúvať len “našich” expertov, ale získavať informácie od najlepších odborníkov a investorov do znalostí z celého sveta. Ak má napríklad Bill Gates naozaj dobrý plán, podporený odborníkmi, verím, že by zainvestoval do najlepšieho riešenia. A Facebookový krikľúni alebo tlačovky premiéra by sme považovali za to, čím sú – lacná zábava.

O podobných témach (napríklad ako získavať informácie, kobrí efekt a podobne) píšem aj v mojej novej knihe Veľký reštart. Ebook a fyzická kniha čoskoro, audiokniha dostpná okamžite.

2 odpovede na “Predikčné trhy – crowdsourcing informácií na dobré rozhodnutia”

“dáme do obálky privátny kľúč k Bitcoinom za 100$ a 100$. O tri roky otvoríme obálku a ten, koho obálka má vyššiu hodnotu získava obe obálky …”
Z pohľadu človeka, ktorý si myslí, že bitcoin spadne na nulu sa táto stávka neoplatí. Ak nastane jeho predpoveď tak vyhrá iba svojich 100$ a bezcenné satoshi, v opačnom prípade ak sa “bitcoin scam” udrží a rozšíri tak stratí svoje peniaze.

Máš pravdu. Ale podľa mňa krása stávky bola tá nutnosť pozvať druhého na večeru a počúvať ako mal pravdu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

You can encrypt your comment so that only juraj can read it.