Prechádzam sa po dedine kde zastal čas. Kostol, krčma a Jednota. Nechápem, čo tu ľudia robia. Susedia chovajú emu a mangalice, ďalší sused prevádzkuje pílu. Je pandémia, takže kostol je vypnutý. Oproti nám ide skupinka ľudí. Všetci si automaticky dajú rúška a z opačnej strany cesty sa pozdravia. Ideme ďalej do kopca a víta nás pes, ktorý tu tomu šéfuje a babka, ktorá si zachováva trojmetrový odstup, ale snaží sa zistiť ako sa nám žije v Bratislave. Ďalšia suseda robí v domove dôchodcov a porozprávala nám, aké to bolo starať sa o ľudí v čase pandémie. Títo ľudia ale nie sú dinosauri, o ktorých chcem písať, práve naopak. Udivuje ma, ako to, čo sa stalo v roku 2020 rýchlo zaintegrovali do svojich životov a fungujú ďalej. Pamätám si na diskusie o tom, že “snáď nepôjdem jediný v rúšku von, budem divný”. Naše životy sa zmenili lusknutím prsta a málokto si pamätá ako sme rozmýšľali predtým.
Trhové a technologické zmeny prišli do svojich životov ešte rýchlejšie ako tie, ktoré sú spôsobené pandémiou. Zrazu je normálne, že nám lekár predpíše e-recept. Pamätám si, ako som chodil dokonca do súkromnej nemocnice pre papierový recept. Zrazu sa to dá aj bez neho. Alebo keď na mobile zbadám vedľa operátora “E” alebo “3G”, len si poviem “aké retro”. Aj u nás na dedine mám väčšinou 4G signál (okrem domu, ale v epsilonovom okolí je) a v Bratislave fičí 5G.
Aj módne trendy sa zmenili. Rúška a respirátory ľudia často vnímali optikou “radšej si to nedám, nech nevyzerám divne” – aj keď pre nás, ktorí sme strávili dlhší čas v Ázii je rúško normálna vec – bez neho vás na niektorých miestach tak bolí hlava, že “čistý vzduch cez HEPA filter” chcete.
Tento článok je o tom, ako sa zmenili niektoré veci v oblasti logistiky po páde virálneho meteoritu COVID-19 na svet logistických dinosaurov.
Ako túto situáciu zvládajú a čo evolučný tlak vytvoril namiesto nich?
V nasledujúcich riadkoch budem rozprávať o trhových inovátoroch. Ako iste uvidíte, som ich fanúšik, ale nie je to sponzorovaný článok, som spokojný bežný zákazník.
Zásielkovňa a ako konkurovať štátom dotovanej službe
Zásielkovňa je pre mňa príklad fantastickej inovácie, ktorá prišla v správny čas. Na rozdiel od Slovenskej pošty, ktorá platí budovy a pracovníkov za prepážkami, Zásielkovňa využíva primárne existujúcu infraštruktúru – obchody s potravinami, kaviarne, predajne lyžiarskych potrieb, kvetinárstva a podobne na vyriešenie problému poslednej míle.
Podobne ako pri internete má preprava tri základné kroky – prvá míľa (ako sa zásielka dostane od odosielateľa k prepravnej spoločnosti), presun do správneho mesta (napríklad z Bratislavy do Prahy) a posledná míľa – ako sa zásielka dostane od prepravnej spoločnosti adresátovi. Zásielkovňa inovuje vo všetkých troch krokoch, aj keď najvýraznejšie je to v prvej a poslednej míli.
Prvá míľa – prevzatie zásielky od odosielateľa
Dinosauri majú na prevzatie zásielky viacero spôsobov. Asi najbežnejší je “odnesieme na pobočku pošty zásielku s adresou prijímateľa a odosielateľa a zaplatíme poštovné”. Aj Pošta v tomto inovuje a umožňuje napríklad online tlačiť štítky (teda aspoň Slovenská pošta, Česká pošta je s ohľadom na dinosaurov prvok), či predplatiť alebo faktúrovať poštovné. Vychytávkou na niektorých poštách je možnosť vyžiadania si poradového lístka v appke – ja ak musím ísť na poštu, tak si lístok žiadam keď zaparkujem, výrazne to skracuje dobu čakania. Bohužiaľ moja “dodacia” pošta túto fičurku nemá.
Kuriérske spoločnosti umožňujú to, že pošlú pre balík kuriéra, ktorý často sám nalepí adresný štítok, takže nie je potrebné vypisovať adresu. Nevýhodou je potreba synchronizácie s kuriérom. Ak potrebujete niekam ísť (napríklad do prírody) a neviete, kedy príde kuriér pre balík, je to dosť obmedzenie pohybu.
Zásielkovňa pre firemných zákazníkov umožňuje vytlačiť adresné štítky (v podstate čiarový kód) – zásielky potom stačí doniesť buď na výdajné miesto alebo do depa a položiť ich tam – nemusíte na nič čakať, čiarové kódy tam už sú, odložíte a idete preč. (Na pošte to predo mnou vážia, lepia tam nálepky a dávajú pečiatky, potom mi povedia sumu a tú im zaplatím).
V prípade služby peer to peer posielania zadáte adresu alebo výdajné miesto v appke, zaplatíte kartou (kedy Bitcoin lightning?) a dostanete reťazec písmen a číslic. Tieto stačí nadiktovať (alebo ukázať v appke) zamestnancovi výdajného miesta Zásielkovne a on na základe neho vytlačí adresný lístok. Na balík teda nemusíte nič lepiť ani písať, ale je potrebná krátka interakcia.
Pobočky zásielkovne
Pri pobočkách zásielkovne chvíľu ostanem. Táto inovácia si zaslúži pozornosť. Jedná sa o využitie zdieľanej ekonomiky – zdieľame už existujúce zdroje. Zásielkovňa totiž využíva existujúcu podnikateľskú infraštruktúru, aby priniesla dodatočnú pridanú hodnotu – a to aj zákazníkom, aj ostatným podnikateľom. Aj vďaka tomuto mohla expandovať.
Stať sa podacím a výdajným miestom Zásielkovne je veľmi jednoduché – ak splníte parametre a Zásielkovňa súhlasí s daným miestom (nie je napríklad hneď vedľa iného miesta), dostanete komplet IT vybavenie vrátane tlačiarne štítkov a vyhradíte si jednu poličku na balíky.
Zásielkovňa teda nemusí platiť nájomné ani výplaty pracovníkom prvého a posledného kontaktu – jednoducho využíva to, že v mnohých prevádzkach “obsluha” musí byť, ale nie je plne vyťažená. “Pobočka” zásielkovne je teda štandardná kaviareň, reštaurácia, kvetinárstvo a obchod, ktoré už platí nájom, kúri, má pripojenie na Internet, elektrickú energiu, priestor navyše a zamestnancov. Len im pribudne ďalšia úloha a pobočky zarobia dodatočné peniaze za prácu so zásielkami. Toto je výhoda obzvlášť v prípade lockdownu – zamestnanec dostáva aj tak výplatu, aj keď pobočka je kvetinárstvo alebo autoumývareň, ktoré sú za iných okolností zatvorené. Keďže poštové služby majú výnimku, tak tieto miesta, ktoré si nemôžu dovoliť prepustiť zamestnancov a prestať platiť nájom len preto, že je lockdown majú aspoň malý príjem zo svojho kapitálu a zamestnancov.
Ale – práve preto, že veľa typov obchodov je štátom zatvorených, rozbehol sa internetový obchod. Hádajte, kde si veľa ľudí vyzdvihuje svoje internetové objednávky? Kruh sa tak uzatvára, len vďaka využitím už existujúcich zdrojov v ekonomike niektoré firmy trochu lepšie zvládajú lockdown. Tak ako reštaurácie začali variť a mnohí čašníci začali jedlo rozvážať a nie roznášať po stoloch, tak iné zatvorené prevádzky mohli generovať aspoň nejaký dodatočný príjem s už existujúcimi nákladmi.
Výsledkom je táto info-fotografia (to je ako infografika, ale z fotky):
Doručenie na miesto určenia
Do strednej časti doručovacieho reťazca až tak nevidím, ale výhodou je samozrejme doviezť zásielku čo najbližšie do cieľa alebo aspoň na miesto, kde je najnižšie poštovné. Zásielkovňa občas využívala na doručenie na adresu v Čechách služby Českej pošty. Teda zásielku prepravila do cieľovej krajiny a tam využila lokálne služby. Toto však nie je až taká obrovská inovácia a používali ju aj iné prepravné firmy.
Samozrejmosťou je automatické sledovanie zásielok, vrátane čiastočnej integrácie s partnerskými spoločnosťami.
Posledná míľa – chcem svoj balíček
Azda najväčšie inovácie sú v poslednej míli. Štandardný postup pošty je doručiť zásielku do schránky. To sa ale nestáva až tak často (aj keď je schránka dostatočne veľká) a často pošta doručuje iba “žlté lístočky” s tým, aby ste si prišli vystáť rad na k vám prislúchajúcej poštu (zmeniť doručovaciu poštu nie je možné, k adrese je priradená fixne). Mnohí poštári sa ani neunúvajú nosiť balíčky a nosia iba žlté lístočky.
Kuriérske spoločnosti sú na tom o čosi lepšie – balíčky naozaj doručujú na adresu, nie na poštu. Lenže kedy kuriér príde netuší ani srnka. Takže ak väčšinu dní čakáte nejaký balíček, tak sa nemôžete väčšinu dní hnúť z domu. Malé balíčky dokonca odmietajú nechávať v schránke, aj keď sa tam zmestia. Takže synchronizácia dvoch ľudí, cez telefonovanie hlasom. Pripomína mi to časy volania taxíkov cez dispečing. Synchrónna komunikácia je dosť neefektívna.
Zároveň je problém, že doručenie domov prebieha v časoch, kedy ľudia chodia do práce (aj počas lockdownu veľa ľudí chodí pracovať na konkrétne miesta – nie vždy do rovnakej kancelárie).
V zahraničí (napr. Holandsko a USA) balíček často nechajú pred dverami (áno, kuriéri chodia aj dnu do budov, nie že “poďte si pre balíček”, ale nájdu váš konkrétny byt zaklopú na dvere a odovzdajú). Alebo veľmi často balíček nechávajú pred dverami rodinných domov. Ale to chce krajinu, kde sa balíčky spred dverí nekradnú. Aj keď doručenie domov alebo do kancelárie by bolo milé a v zahraničí je to štandard.
Zásielkovňa má v poslednej míli tri vychytávky.
Doručenie na výdajné miesto rieši problém synchronizácie kuriéra a adresáta. Kuriér vyloží všetky balíčky na dané výdajné miesto, pípne appka (alebo pre retro ľudí SMSka), že balíček je dostupný a môžete si ho vybrať s heslom. Pri výdaji nadiktujete heslo a odchádzate s balíčkom (žiadne lístočky, občianske, podpisy a iné zdržovanie). Keďže balík má úložnú dobu 5 dní, môžete si prísť naraz pre viacero balíčkov (a nejaké aj odoslať). To všetko na mieste, ktoré vám vyhovuje – málo ľudí, prípadne tam niečo nakupujete aj tak, viete, že tam v daný čas budete, vyhovujú vám otváracie hodiny a je tam milý personál. Ďalšou výhodou je, že si balíčky môžete poslať kam chcete. Ak ste na dovolenke, nemusíte vedieť kde presne budete bývať, stačí vybrať výdajné miesto v centre a vybrať si to. K danému miestu nemusíte mať žiadny permanentný vzťah (napríklad meno na zvončeku alebo schránke).
Mimochodom, na doručenie Veľkého reštartu si viac ako polovica ľudí vyberie výdajné miesto Zásielkovne a nie doručenie na adresu. Čo je dosť zmena oproti stavu zo začiatku roku 2020 kedy sa doručovali výtlačky Hackni sa (na predobjednávku som ešte možnosť Zásielkovne nemal).
Druhou inováciou je doručovanie cez kuriérov, ktorých vyberajú podľa vyťaženosti, dohodnutých cien a objemov. Vyberiete si len službu “Doručenie na adresu” a Zásielkovňa pre danú lokalitu použije zmluvného kuriéra (napr. Remax, kuriéra slovenskej pošty – teda nie normálneho poštára – alebo inú spoločnosť). Táto služba má zároveň v danej krajine väčšinou najvýhodnejšiu cenu doručenia na adresu. Je to podobný princíp ako kedysi na internete fungovali agregujúce metavyhľadávače (napr. Hotwire). Keďže nebol žiadny jeden dobrý vyhľadávač na všetko, metavyhľadávače zadali hľadaný reťazec viacerým vyhľadávačom a iba zoradili výsledky.
Poslednú inováciu Zásielkovňa poskytuje len pre biznis zákazníkov a na Slovensku zatiaľ iba v Bratislave a tou je večerné doručenie vlastným kuriérom. Teda doručenie vtedy, keď sa ľudia nachádzajú doma a nie v práci. V Čechách táto služba funguje vo viacerých mestách.
Ceny
Retailové ceny pre koncových zákazníkov sú zaujímavé. Doručenie na výdajné miesto Zásielkovne pri podaní na inej pobočke vrámci Slovenska stojí €2.50 (max. veľkosť 50x40x30cm a 5kg). Najdrahší list druhej triedy, ktorý je lacnejší ako tento typ doručenie na pošte je list do 1kg. Čiže doručenie na adresu (alebo často “doručenie žltého lístočka”) do 1kg je za €1.90, list do 2kg je už za €2.60. Doručenie na adresu cez zásielkovňu (ale kuriérom, teda nie žltý lístoček, ale do ruky) stojí €3.60 (s rovnakými parametrami zásielky). Biznis zákazníci majú lepšie ceny – s možnosťou vyzdvihnutia v prípade e-shopu s väčšim množstvom zásielok alebo naopak s možnosťou ušetriť, ak balíky donesiete na podajné depo – to aj výrazne urýchli dodanie zásielky. Doručenie zo Slovenska do Čiech na výdajné miesto zásielkovne stojí €3.30 (znova rovnaké parametre zásielky do 5kg). Tu je lacnejšie doručenie cez Poštu iba ak je zásielka do pol kg (€3), všetky ostatné zásielky sú drahšie. A to, že zásielku doručí Česká pošta nechcete nikomu urobiť, slovenská pošta je oproti českej tak o 30 rokov popredu. Mimochodom, Zásielkovňa s Českou poštou prestala spolupracovať a využíva aj pri doručení na adresu svojich alebo externých kuriérov.
Tradičný kuriér stojí väčšinou viac ako Zásielkovňa. Napríklad SPS vrámci Slovenska za 1kg balík chce 7,60 € + 20 % DPH.
Možnosti zlepšenia
Keď už som Zásielkovňu vychválil, dovolím si pár námetov na zlepšenie. Potešila by ma platba kryptomenami, ideálne pomocou Bitcoinu cez Lightning Network. Nie je potrebné čakať na potvrdenia a platba je jedným klikom. Taktiež by ma potešila možnosť “dobiť si kredit”, pretože pri aktuálnej retailovej appke musím prejsť zadávaním čísla karty, expirácie, CVC a prípadného 3DSecure prvku pri zadaní každej zásielky. Knižky z eshopu teraz neposielam cez biznis verziu aplikácie, lebo som na mieste bez tlačiarne, takže je to klikačka. Desktopová verzia retail aplikácie by tiež potešila.
Myslím, že mnohých ľudí by potešilo sprístupnenie viacerých služieb z biznis verzie – večerné doručenie kuriérom, doručenie inam ako do Čiech a na Slovensko.
Veľký nedostatok je pri appke pre koncových užívateľov mať lokálny appstore a telefónne číslo. Zásielky posielajú aj zahraniční návštevníci Slovenska a nie každý kto žije na Slovensku má jedno z pár povolených telefónných čísel (veľa ľudí napríklad používa roamingové americké Google Fi číslo, či cestovateľskú SIMku s inou predvoľbou). Dokonca pre odosielateľa by bolo fajn mať registráciu úplne bez telefónneho čísla – heslo na odoslanie vidí v appke a nie je potrebná žiadna zložitá interakcia cez telefón. Zásielkovňa ani neposiela SMSky o doručení odosielateľovi (iba push notifikácia v appke).
Iní dinosauri
Konkurencia bývalému štátnemu monopolu sa rozbieha už dlhšie. V oblasti železničnej prepravy je napríklad RegioJet, ktorý poskytuje naraz aj lacnú prepravu v najlacnejšej triede aj veľmi luxusnú prepravu v biznis triede za oveľa nižšie ceny ako to robí štátom brutálne dotovaný verejný prepravca. Slovenské železnice ani České dráhy aj napriek štátnym dotáciam nezvládajú RegioJetu konkurovať. Okrem vlakov poskytujú aj autobusovú prepravu.
Z podobného súdka sú aj low cost letecké spoločnosti. Ľudia si z nich robia srandu, že vám nedajú zadarmo ani napiť a už vôbec nie najesť, ale oproti štátnym aerolinkám potrebujú menej často zachraňovať daňovými poplatníkmi, sú efektívni. Prepravcu RyanAir ja osobne považujem za úžasnú inováciu. Pre mňa je to autobus, akurát ma dopraví oveľa ďalej. Pri preprave do Berlína, Londýna alebo na iné miesta nepotrebujem super veľa miesta na nohy a sendvič so šunkou, ale lacnú a rýchlu prepravu. Vojdem dnu, nahodím noise cancelling sluchátka a po jednom podcaste som tam kde chcem. Jediná nevýhoda je, že RyanAir lieta často na odľahlejšie letiská. Mimochodom, jedným z mojich cieľov pred pár rokmi bolo ísť aspoň raz za mesiac na miesto, na ktoré lieta RyanAir z Bratislavy. Je to možno anti-enviro cieľ, ale vďaka tomu sme s Jankou spoznali zaujímavé miesta a vykročili sme von z našej klasickej bubliny.
Samozrejme, inovujú aj ostatné letecké spoločnosti. Uvidíme, ako prežijú krízu. Tie štátne už štáty znova zachraňujú.
Poslednou inováciou, ktorú by som spomenul je donáška jedla. Tá začala najprv telefonickými objednávkami v reštaurácii: “Dobrý deň, prosím si hovädzie krídelká s ryžou, dvakrát hranolky, na adresu XY, nadiktujem vám aj telefónne číslo. Kedy to asi doručíte?”. Potom prišli elektronické objednávky cez web reštaurácie (takže som sa registroval a vypĺňal adresu a telefón na každej reštaurácii, z ktorej som si objednával). Neskôr prišli portály, ktoré objednávky agregovali (a ham.sk dokonca bral Bitcoin!). Teraz sa do roznášania pustili platformy ako Bolt a Wolt alebo v latinskej amerike Appetido24, či známy Uber Eats. Rozdiel je markantný – oddelením poskytovateľa donášky a výroby jedla a dobrým plánovaním sa čas doručenia napríklad z reštaurácie Sushi Time, ktorý bol štandardne hodinu a viac zmenil na 20-30 minút vo väčšine prípadov – aj s prípravou jedla. Dôvodom je možno aj využívanie zdieľanej ekonomiky – kuriéra jedla môže robiť ktokoľvek, kto má auto, bicykel alebo skúter.
Škoda, že na rozdiel od Zásielkovne donáška jedla, lacné a kvalitné vlaky, autobusy a lietadlá nedorazili na dedinu na Severe Slovenska, kde píšem tieto riadky. Tu ešte občas zažívame dinosaurov.
Ďalšie čítanie
O zmenách sveta po corone píšem v mojej knihe Veľký reštart. Dozviete sa v nej ako sa zmenili stretnutia, ako hackovať neistotu, ako si zabezpečiť voči chaosu odolný zdroj príjmu a mnoho iného. O zdieľanej ekonomike a inováciách internetových platforiem píše Robert Chovanculiak vo svojej namakanej knihe Pokrok bez povolenia a taktiež v rovnomernom newslettri – občasníku.