Sociálne siete – kam ďalej?

Mnohí máme zvláštny vzťah s internetovými sociálnymi sieťami. Naše skutočné sociálne siete sa tiež presunuli na internet a vidíme sa vo videokonferenciách viac ako v reálnom živote. Prednášky sa presunuli tiež online. Do toho smutné správy o deplatformovaní, výrazne zosilňujúcej sa “cancel culture”.

Sú sociálne siete cenzúrované?

Jednoduchá odpoveď na otázku je – áno. Ale nebolo tomu nikdy inak.

V prvom rade si treba uvedomiť, že najvyššia pridaná hodnota sociálnych sietí ako Facebook je v tom, čo vám neukáže. Urobme si experiment. Spomeňte si na pár spolužiakov, ktorých máte medzi priateľmi, ale dávno ste o nich nepočuli. Otvorte ich profil. Spolužiačka uvarila bublaninu a zavesila to na Facebook. Frustrovaný spolužiak ktorý sa nepresťahoval z vášho rodného mesta zdieľa príspevky miestnej náckovskej frakcie. Selfiečko z venčenia psíka pri západe slnka. Došmudlané dieťa ktoré zjedlo svoju prvú kašičku.

Toto sú všetko veci, ktoré vás nezaujímajú a nikdy ich neuvidíte. Ak by vám Facebook mal ukázať všetky posty vašich priateľov, zbláznili by ste sa, pretože takmer všetko, čo postujú, je pre vás “odpad”. Kľúčové slovo je “pre vás” – bublaninu uvidí jej najlepšia kamarátka, ostatní členovia náckovskej frakcie sa dozvedia o tom, čo je nové, pár ľudí má rado psíkov a vždy olajkujú psíka pri západe slnka a starí rodičia uvidia došmudlané dieťatko. Ak Facebook algoritmus funguje dobre – ale myslím si, že funguje prekvapivo dobre.

Čiže väčšinu postov nikdy neuvidíte a je to “feature”, nie bug.

Ľudia a deplatforming

Dobre, ale to nie je to, v čom je problém. Problém je, že zrazu nemôžeme postovať obsah a že niektorí konkrétni ľudia nemajú prístup na platformu (tzv. “deplatforming”) – či už je to Facebook, ale často aj Twitter alebo YouTube.

Lenže to nie je “zrazu”. Vždy to tak bolo. Práve preto na sociálne siete radi chodíme, lebo každý tretí post nie je hardcore porno. To je totiž obsah, ktorý je na Facebooku (a Instagrame) od začiatku zakázaný. Nie je to “nová” cenzúra, vždy to tak bolo.

A čo s deplatformovaním ľudí? To tiež nie je nové. Napríklad pornoherečky a pornoherci nemôžu mať Facebook account, aj keď by postovali recepty na bublaninu a nie porno.

Existuje “lepšia sociálna sieť”, kam sa stačí presunúť?

O chybách sociálnych sietí väčšina ľudí diskutuje na sociálnych sieťach. Alebo aspoň cez ne šíri blogy ako tento, ktoré o problémoch pojednávajú.

Nestačí však povedať, že “poďme na inú sociálnu sieť” a tam bude dobre. Dôvodov je viacero.

Sieťové efekty

Ak sa presuniete na danú sociálnu sieť sami, je vám to nanič. Sociálna sieť sa to volá z nejakého dôvodu. Bez budovania sieťového efektu nejakého typu to nepôjde. Sieťový efekt spôsobuje, že hodnota siete pre mňa je kvadraticky úmerná počtu možných hodnotných spojení. S jedným kamarátom si môžem pokecať, ale pravdepodobne si nevšimnem rozdiel oproti tomu, keby sme sa rozprávali cez nejakú messaging appku alebo si zavolali. Ak sa môžem pochváliť svojim kefírom medzi biohackermi, má to oveľa vyššiu hodnotu, pretože mi môžu vysvetliť, akým mliekom ho zalievajú oni, prečo je kefír najlepšia vec na svete na črevný mikrobióm a komu s čím kefír pomohol. Pridá sa niekto s intoleranciou na laktózu a napíše svoje skúsenosti.

Ak dokáže sociálna sieť vytvárať skupiny (Slack, Zoom, Telegram, Signal, Threema, …), môže byť jej hodnota aj exponenciálna (ale exponenciála k nižšiemu počtu ľudí – menšie n).

Niektoré sociálne siete sú v hackovaní sieťových efektov užitočné. Pravdepodobne sa na novú sociálnu sieť neprenesú všetci vaši spolužiaci, ktorých ste 20 rokov nevideli, ale máte potrebu vidieť akú knižku čítajú a koľko detí sa im narodilo. Ale biohackeri s kefírom sa tam kľudne presunú. Napríklad konkrétne biohackeri sem, priaznivci exponenciálnych technológií sem. Dôvod je ten, že sa niekomu podarilo naštartovať sieťový efekt skôr a vy už naň naskočíte. A naštartovali to nie existujúcimi väzbami, ale spoločnou témou. Obe tieto sociálne siete využívajú produkt firmy Mighty Networks na budovanie komunít.

Samozrejme super hack je napojenie sa na ďalší sieťový efekt. Problém každej sociálnej siete je – ako prinútiť užívateľa každú chvíľu otvoriť stránku/appku sociálnej siete a interagovať s ostatnými? Mighty Networks používa rovnakú techniku ako Facebook – e-mail notifikácie.

Píšem o tom v knihe Kryptomeny – platobná sieť Internetu: “V čase vzniku Facebooku moja vtedajšia firma spravovala servery jedného z najväčších slovenských poskytovateľov e-mailu zadarmo. Keď Facebook prichádzal na Slovensko, postupne sa počet e-mailov zdvojnásobil až strojnásobil. Väčšinou bol odosielateľ práve Facebook. “Niekto komentoval váš príspevok”. “Nová žiadosť o priateľstvo”. “Jurajovi sa páči váš príspevok”. Facebook šikovne využil sieťový efekt e-mailu a e-mailový klient bol vlastne jedným z rozhraní Facebooku, dávno pred appkou s notifikáciami.”

Spôsobov ako to dosiahnuť je viac. Okrem využívania e-mailu je ešte fajn používanie telefónneho čísla. Áno, telefónne číslo nie je až tak anonymné, aj keď sa dá ľahko kúpiť za Bitcoin (viď napr. kurz Bitcoin v bežnom živote). Prečo je to ale fajn? Pretože telefónne číslo je unikátny identifikátor, o ktorý sa “staráme”. Teda – na kamarátov máme telefónne čísla, keď ich zmenia, dajú o tom vedieť a keď chcem používať novú aplikáciu, ktorá využíva network effects, tak telefónne číslo je ideálny identifikátor. Tento efekt využila skvele aplikácia WhatsApp, neskôr túto filozofiu prebral aj Signal. Ak chcete niekomu napísať, nemusíte si ich nikde pridávať – ak máte ich číslo v zozname a používajú danú appku, môžete s nimi rovno komunikovať. Mimochodom, Signal robí super šikovnú mágiu, aby nemal až tak veľa informácií o tom, koho máte v kontaktoch a s kým si píšete.

Nejedná sa len o komunikačné aplikácie, ale napríklad aj o platobné appky typu Viamo alebo Revolut. Kliknete na poslanie peňazí, zvolíte telefónne číslo a buď prijímateľ danú appku má alebo ak nemá, dostane informáciu ako si ju nainštaluje alebo ako peniaze získa inak. Pre odosielateľa je to jednoduché – žiadne zisťovanie čísla účtu ani nič podobné.

Výhodou je aj istá možnosť udržiavania reputácie. Nepíše vám zase úplne hocikto a keďže si človeka pridávate do telefónneho zoznamu, môžete si aj zapísať prečo ste si ho pridali – má nejaké záujmy? Kto vám ho odporučil? Čo vie? Aké má hodnoty? Pri stovkách Facebook priateľov, ktorých ste nikdy nevideli to nebudete udržiavať, “friendnúť sa” je príliš jednoduché. Sieťové efekty sú síce o kvantite (asymptoticky n^2), ale kvalita kontaktov je tiež veľmi dôležitá.

Pozornosť a relevantnosť

A tu sa dostávame k ďalšiemu aspektu. Zaujímate sa o nejakú tému – napríklad Bitcoin alebo Biohacking. Čo vám dá vyššiu hodnotu – desať kamarátov, ktorí sa zaujímajú detailne o to isté alebo Facebook skupina s 25 tisíc užívateľmi ako je napríklad Bitcoinová komunita na FB?

Toto nie je samozrejme hejt na skupinu, je fajn, že existujú aj takéto veľké skupiny, sám som niekoľko vytvoril (napríklad túto o biohackingu). Problém je, že kvalita je v takejto skupine extrémne ťažko udržateľná. V Bitcoinovej skupine sa aj niekoľkokrát za deň niekto opýta aká je najlepšia burza, čo sa stane najbližších 30 dní s kurzom či ako z Bitcoinu platiť dane. Je úplne jedno, že úplne rovnakú otázku položil niekto pred menej ako 24 hodinami. Je úplne jedno, že v popise skupiny sú nalinkované odpovede na takéto otázky.

V skupine desiatich kamošov jednak takéto otázky vyriešite raz, okrem toho ak na niečo nevie odpovedať nikto, pomôžu vám informáciu zistiť aj inými kanálmi.

Skúšali ste necenzúrované siete ako Gab, Parlor alebo prehliadač Dissenter? Je to ako hľadať kúsok hodnoty v tonách spamu. Pre starších – je to ako 4chan, čistý požierač času. Keďže ich hodnota je nič necenzúrovať, stane sa druhá vec – ľudia, ktorých nepoznáte alebo s nimi nezdieľate hodnoty, zdieľajú veci, ktoré vás nezaujímajú a tým vás otravujú. Späť k desiatim kamarátom Bitcoinerom – možno jeden z nich má ako hobby že zbiera známky, je na to hrdý a chce sa deliť so svojimi najnovšími úlovkami. Ale delí sa s nimi na skupine iných ľudí, ktorí tiež zbierajú známky a bitcoinerov nespamuje. Fotky ušmudlaných detí si môžeme zdieľať v rodičovskej alebo rodinnej skupine, ale môjho spolužiaka zo základnej naozaj nezaujímajú.

Hackovanie relevantnosti a udržanie pozornosti teda môžeme urobiť tak, že vytvárame siete ľudí, ktorí majú spoločné záujmy a témy a sú na cca podobnej úrovni. Vždy je dobré prijať pár ľudí, ktorí toho vedia trochu menej (lebo im vieme odovzdať najväčšiu hodnotu), pár ľudí, ktorí toho vedia viac (vytvoria si tak kredit a majú veľmi dobrý pocit z odovzdanej hodnoty).

Selekcia obsahu

Keď sa YouTuberom stane, že YouTube zmení podmienky alebo vyhodí ich video, majú často problém. YouTube je ich živobytie. Múdra rada “hostuj si video súborčeky sám” alebo “tuto je decentralizovaná alternatíva na IPFS” im je nanič. Na YouTube majú tisíce subscriberov, ktorí chodia na YouTube. Nepovedia si “idem si pozrieť Bednárov kanál“. Otvoria si YouTube, keď si chcú niečo pozrieť a ten im povie “Bednár má nový podcast”. Alebo pozerajú video o Bitcoine a moje video je medzi odporúčanými. Problém “vykopnutia” z YouTube nie je to, že by sme nemali kde hostovať svoje video súbory alebo že by sme si nevedeli nainštalovať streamovací server u seba na Linuxe. Problém je, že YouTube je spôsob, ako sa k tomu videu dostanú.

YouTube bol dlho po Google druhý najväčší vyhľadávač – možno stále je. Ak chcete vedieť ako niekomu vytvoriť z biologického odpadu na hlave hipsterský účes, idete rovno na YouTube. Ak chcete vedieť ako rozobrať slúchadlá, lebo potrebujete na nich niečo vymeniť, idete rovno na YouTube. Ak video nie je na YouTube, nikto o ňom nevie.

A toto je ďalší dôvod, prečo je deplatformovanie problém.

Existujúce alternatívy

Verím, že budúcnosť nie je len jedno homogénne centrálne naplánované riešenie. V knihe Veľký reštart píšem:

Internet je stále komunikačným nástrojom, premeneným na kvapky dopamínových injekcií, premiešaných s reklamami. Uverili sme, že na Internete musí byť všetko zadarmo a tak nám už ani nepríde nevoľno, keď otvoríme takýto “web zadarmo” plný blikajúcich reklám. Prechádzame sa po virtuálnej ulici plnej voľne pohodených reklamných letákov, ktoré sa na nás usmievajú a predávajú nám šampón na vlasy a nové auto. Občas prejde po ulici robot na zbieranie spamu a tieto blikajúce letáčiky hodí do triedeného odpadu. World Wide Web v 90-tych rokoch vyzeral síce primitívne oproti dnešným “pixel-perfect” dizajnérskym stránkam, vyladeným farbám, používateľsky prítulnému ovládaniu… ale ešte tam nebola na najnižšie pudy útočiaca reklama na sieť supermarketov. 

Banány za euro! Zľavy do 30% len do nedele! Najlepšia práčka na trhu! Cenovo dostupný účtovný softvér!

Na to, aby som tieto reklamy videl, som samozrejme musel vypnúť blokovanie reklám v mojom prehliadači a navštíviť stránky slovenských médií, na ktoré normálne nechodím. Čo sa stalo s peer to peer výmenou informácií? Namiesto televízneho hlásateľa máme novinárov, financovaných letákmi obchodných reťazcov so zľavami na banány (inak – zľavy na banány sú super a nie som proti obchodným reťazcom, som veľmi rád, že existujú).

Naša túžba mať “všetko zadarmo” je problém. Ak máme službu zadarmo, sme produkt, nie klient – konkrétne naša pozornosť, nasmerovaná na “leták so zľavou na banány”. Okrem toho, sociálne siete vyvíjajú zamestnanci (to sú takí tí ľudia, ktorí očakávajú každý mesiac výplatu), sediaci v budovách (to sú také tie kvádre, za ktoré sa každý mesiac platí nájom). A tieto vývojárske firmy sú vlastnené akcionármi, ktorí očakávajú dividendu za riskovanie svojho kapitálu. A to je všetko v poriadku, len je dôležité to vedieť.

Paralelne s takýmito riešeniami ale vždy existujú iné riešenia – s iným financovaním alebo fungujúce na inom princípe ako virálnych zľavách na banány.

Nemyslím si, že správnou odpoveďou na otázku “keď nie Facebook/Twitter, tak čo?” je jeden názov inej sociálnej siete, ktorá bude vo všetkom lepšia. A už vôbec si nemyslím, že problém vyrieši nejaká regulácia typu “mať účet na sociálnej sieti je právo a musí tam byť každý”, ani opačné “náckovia nesmú šíriť informácie, tak ich zo siete vyhodíme”. Existuje množstvo rôznych alternatív, ktoré sú vhodné v rôznych prípadoch.

Email

E-mail má obrovský network effect. Ak nie ste divní ako ja (e-maily čítam tak raz za týždeň alebo keď sa mi chce), máte niečo, čomu venujete svoju pozornosť.

Pekný príklad hackovania sieťového efektu e-mailu sú kalendárové pozvánky.

V knihe Kryptomeny – platobná sieť Internetu píšem: “Sieťový efekt e-mailu využili kalendárové pozvánky. Ak niekto nemal kalendárovú aplikáciu podporujúcu štandard iCalendar, dostal obyčajný e-mail s textom “Juraj vás pozval na schôdzku, ktorá sa bude konať v stredu 12:00 v Medickej záhrade v Bratislave”. Ak štandard iCalendar pozná, vyskočí táto pozvánka v kalendári a dokážem ju prijať – prijatie tiež príde e-mailom, ktorý dokáže automaticky spracovať kalendárová aplikácia organizátora, ale ak sa to nepodarí, prečíta si to organizátor ako bežnú e-mailovú správu.

E-mail často používame na rôzne newslettery, ktoré sú podľa mňa vhodným spôsobom informovania ľudí o tom, že sa niečo deje. Sú populárne najmä v čase cenzúry. Biohackeri ich začali používať, keď veľké sociálne siete začali hlava-nehlava cenzúrovať informácie o COVIDe. Samozrejme, ak sa do takéhoto mailing listu prihlásite, je na vás, aby ste si overovali zdroje. Na druhej strane, newsletter do ktorého sa prihlásim už musí mať nejakú reputáciu, pretože veľmi nechcem dostávať veľa e-mailov. Takže tie informácie, ktoré očakávam musia mať vyššiu kvalitu. Dokonca odoberám aj niektoré platené newslettery. Na úvod odporúčam môj newsletter (posielam veľmi zriedkavo, max raz za dva mesiace), newsletter Paralelnej Polis (ešte zriedkavejší), Zlé peniaze dobrý život Juraja Karpiša (plná verzia je platená), či Pokrok bez povolenia od Roberta Chovanculiaka. Zo zahraničných čítam napríklad Freeman’s Perspective – Parallel Society Paula Rosenberga (platený newsletter) alebo FutureLoop – pozitívne správy o tom ako sa budúcnosť mení na prítomnosť pred našimi očami, pomocou exponenciálnych technológií.

Ľudia sa k newsletterom väčšinou stavajú veľmi negatívne a pritom často zabíjajú čas na sociálnych sieťach, kde im algoritmus dáva predvarený obsah – a zabíjajú tak čas. Pre mňa je dobrý newsletter slávnosť, ktorú si užijem. Ako keby mi prišlo predplatné obľúbeného časopisu, akurát väčšina časopisov ma (na rozdiel od newsletterov) nudí. Newsletterov je výrazne viac, takže si môžem nájsť tie, ktoré ma skutočne zaujímajú.

Mighty networks a online fóra

Mighty Networks som už spomínal. Je to firma, ktorá robí portály vyzerajúce podobne ako Facebook pomocou svojej white label služby. Dokážete tak spustiť tematickú sociálnu sieť. Firma má aj appky na mobilné telefóny a pekné webové rozhranie. Môžete sa ľahko zaregistrovať (na základe pravidiel toho, kto sociálnu sieť prevádzkuje), nastaviť si e-mail notifikácie (lebo nikomu sa nechce otvárať desať sociálnych sietí).

Na podobnom princípe však fungujú aj rôzne online fóra, napríklad BitcoinTalk. Väčšina fór vyzerá dosť retro, ale princíp je podobný – pýtanie sa otázok, diskutovanie na rôzne témy, e-mail notifikácie pri odpovediach alebo pri témach, ktoré sledujete.

Chatovacie skupiny

Vytvorte si tú skupinu desiatich kamarátov, ktorí sa zaujímajú o Bitcoin. Vytváranie skupín je super jednoduché. Je integrované do aplikácií, ktoré by ste už dnes mali používať (najmä Signal). Môžete robiť skupinové telefonáty, zdieľať linky, súbory a to všetko bez toho, aby obsah niekto dešifroval. V prípade Signalu dokonca prevádzkovateľ ani nevie ako sa skupina volá a kto v nej je.

Rieši to všetky tri problémy – sieťový efekt (väčšina kamarátov už Signal – alebo WhatsApp – používa a máte na nich kontakt), relevantnosť (zakladateľ skupiny je kurátorom členov a členovia si určia pravidlá aký obsah je pre nich relevantný) a zároveň pre vás robia selekciu zaujímavého obsahu – ľudia chcú zdieľať zaujímavé veci k téme, na ktoré narazili. Keby od zajtra prestal fungovať Facebook a všetky mediálne portály, asi by som to na množstve pre mňa relevantných informácií vôbec nespozoroval. Väčšinu vecí sa dozviem práve z takýchto skupín.

Pár úvah o technológiách – ľudia ma často volali do rôznych Slack, Discord, Mattermost a podobných skupín. Vzdal som to. Nedalo sa mi používať niekoľko rôznych appiek. Ak pracujete pre nejakú firmu, ktorá to používa na internú komunikáciu, môže to byť fajn riešenie. Pre mňa, ktorý som väčšinou zapojený vo veľa rôznych projektov je to nemanažovateľná vec.

A pre mňa to musí byť technológia, ktorú používam. Toto hackujem cez minority rule (popis nižšie). Každopádne ak ma niekto pridá do nejakej Telegram alebo WhatsApp skupiny, tak v prípade WhatsApp si správy možno pozriem tak raz za mesiac, v prípade Telegramu skôr nikdy. V mojej bubline všetci používame Signal a teda aj väčšinu skupín mám na Signali (ďalšou v pohode alternatívou je Threema).

V skupinách odporúčam ako prvú vec vypnúť všetky notifikácie.

Lokálne sociálne siete

Kyberia a Nyx boli prvé sociálne siete, na ktorých som bol. Vďaka nim som spoznal množstvo super ľudí, diskutoval na zaujímavé témy a podobne. A tieto siete stále fičia. Postupom času som na ne prestal chodiť, ale myslím, že aj napriek tomu, že sú z technologického pohľadu dosť “retro”, stále môžu ponúknuť veľa.

Minority rule

V knihe Hackni sa píšem:

“Minority rule” (pravidlo menšiny) hovorí, že človek, ktorý je všetko, môže jesť aj zdravé a výživné jedlo, ale opačne to nefunguje. Človek, čo denne je rožky s treskou, kľudne môže zjesť aj chutný low-carb vegan cheesecake (z kešu orechov, “doba kešu” je stále tu!). Ale ak je niekto vegán, nedá si tresku, ak niekto nezvláda alebo nechce požívať extrémne množstvá cukru, nedá si rožky. Ak má niekto intoleranciu na lepok, tiež si nechce dať rožok.

Minority rule je “diktatúra netolerantnej menšiny” (ako ju pekne popísal Nassim Nicholas Taleb). Je to opak vlády väčšiny.

Ak je väčšine vašich kamarátov jedno, kde budete mať chatovaciu skupinu o Bitcoine, ale vy odmietate používať čokoľvek iné ako Signal, jedným hlasom ste rozhodli o vybratej platforme. Ešte k tomu keď ste prví. Ak máte medzi sebou jedného vegána, jedno je isté – večera nebude v Steak House, ale jeden vegán vás môže všetkých zobrať do vegánskej reštaurácie. Situácia sa komplikuje, ak sa kamaráti vegán s carnivorom (to je človek, ktorý sa živí iba živočíšnymi produktami, najmä mäsom). Našťastie, v čase prakticky nulových cien donášok môžete objednať jedlo z viacerých reštaurácií.

Ako začať?

A toto je zároveň návod ako začať. Vyberte si skupiny ľudí, s ktorými sa chcete baviť a o čom sa chcete baviť. Vytvorte skupinu, vymyslite pravidlá a pozvite ľudí (neodporúčam ich rovno pridať, povedzte im o existencii skupiny a pravidlách a pridať sa môžu iba ak majú záujem). Nevadí, že existujú podobné skupiny aj na Facebooku. Tvorte si zaujímavé komunity. Otcovia v Bratislave (na dohadovanie spoločných akcií s deťmi). Bitcoineri zo 4.F z gymnázia. Priaznivci 3D tlače. Koderi v Ruste. Libertariánske memečka. Biomamičky z nášho krúžku. Fermentačná skupina z Petržalky. Ľadové medvede z Tomášikovej. Superkúl návštevníci festivalu Štyri živly v roku 2018 (často sa skupina na organizáciu spoločného výletu premení na zaujímavú skupinu, ktorá pokračuje ďalej).

Rady:

  • Lepšia skupina, v ktorej je jedna správa mesačne a 5 ľudí ako skupina, ktorú nebudete čítať s 500 ľuďmi.
  • Veľa z nich sa neuchytí. Nevadí.
  • Dávajte si veľký pozor, koho pridáte. Menej je niekedy viac.
  • Robte skupiny, ktoré vám robia radosť. Je OK vytvoriť si vlastnú bublinu, v ktorej sa nemusíte s nikým hádať.

Deplatforming

Odstránenie z platformy nastáva často pri sociálnych sieťach ako Facebook, Twitter, prípadne pri YouTube. Podcasty majú tento problém menší, sú do veľkej miery federované podobne ako e-mail – podcast môžete zverejniť na svojom serveri a môžu sa k nemu prihlásiť užívatelia podcast appiek, aj keď najväčšiu databázu (a vyhľadávač) podcastov prevádzkuje firma Apple a ak nie ste zaradení v Apple podcastoch, máte asi väčší problém s dohľadateľnosťou.

O deplatformovaní smartphone a tablet aplikácií, sieťových efektoch a moci som natočil podcast.

Záver

Odpovede na problematiku sociálnych sietí máme. Kľúčové slovo je “odpovede” – plurál. Neexistuje jediné riešenie. Máme rôzne potreby, potrebujeme rôznu intenzitu a kvalitu komunikácie. Nakoniec zistíme, že si mainstreamové sociálne siete nájdu svoje miesto, na skôr verejnejšie šírenie informácií, sociálne experimenty a podobne.

To však neznamená, že nie je možný ďalší vývoj. Verím, že pribudnú nové appky, ktoré komunikáciu uľahčia, bez toho, aby nám zobrali súkromie. Môžu fungovať na inej báze ako reklamou hnané sociálne siete. Mighty Networks robí siete na mieru pre tvorcov komunít. Reklamu neponúkajú, platí im organizácia, ktorá sociálnu sieť chce vytvoriť. Signal (ale napríklad aj Tor) zase vyvíja nezisková organizácia. Má dostatočné financovanie od ľudí, ktorí chcú, aby daný projekt existoval. Nie vždy sa to musí podariť (napríklad OB1 vyvíjajúca OpenBazaar má momentálne finančné problémy), ale cieľ nie je iba nahradiť jedného distribútora reklám za iného. Cieľ je vyskúšať rôzne modely financovania, rôzne modely filtrovania alebo nefiltrovania obsahu, sprístupňovania a hlavne rôzne veľkosti. A pri sociálnych sieťach často platí, že menej je niekedy viac – a optimálne “menej” je napríklad pri chatovacích skupinách oveľa menej ako Dunbarovo číslo (150).

Moje Signal skupiny

Nad touto témou rozmýšľam už dlhšie a tak som sa rozhodol urobiť experiment. Prečítajte si o ňom a zúčastnite sa ho, ak vám to dáva zmysel!