Oklamaní vychytávkami – prečo váš obľúbený kryptoprojekt pravdepodobne neuspeje, aj keď je lepší

Rozhovorov s ľuďmi o tom ako ich obľúbená kryptomena predbehne Bitcoin som zažil niekoľko. A aj sám som často vnímal niektoré vlastnosti projektov ako dobré. Ešte predtým ako si rozoberieme jednotlivé argumenty a prečo pravdepodobne nebudú viesť k úspechu si ale povedzme o dvoch technológiách, ktoré predchádzali krypto. Prvá technológia je príkladom toho ako horšia technológia vyhrala vďaka sieťovým efektom, druhý príklad nám ukáže ako ani sieťový efekt nezachránil horší projekt.

Prvý súboj technológií o ktorom sa budeme rozprávať sa odohral v 70-tych rokoch. Betamax od Sony bola lepšia “videokazeta” ako VHS od firmy JVC. Mala menšie rozmery, lepšie rozlíšenie a kvalitnejší obraz. A aj napriek tomu vyhral formát VHS. Wikipedia píše: “Hlavným rozhodujúcim faktorom medzi Betamaxom a VHS bola cena rekordérov a dĺžka nahrávky. Betamax má teoreticky o niečo lepší formát záznamu ako VHS vďaka rozlíšeniu (250 riadkov oproti 240 riadkom), o niečo lepší zvuk a stabilnejší obraz; rekordéry Betamax boli tiež kvalitnejšej konštrukcie. Tieto rozdiely však boli pre spotrebiteľov zanedbateľné, a preto neospravedlňovali ani dodatočné náklady na videorekordér Betamax (ktorý bol často výrazne drahší ako ekvivalent VHS), ani menšiu kapacitu Betamaxu.”

Spoločnosť JVC, ktorá navrhla technológiu VHS, ju licencovala všetkým výrobcom, ktorí o ňu prejavili záujem. Výrobcovia potom medzi sebou súťažili, čo viedlo k nižším cenám pre spotrebiteľov.

V tomto prípade vyhral sieťový efekt, podporený konkurenciou a teda vyššou dostupnosťou a nižšou cenou. Ak ste zažili časy zdieľania filmov na videokazetách, pamätáte si, že s Betamaxom by ste jednoducho neuspeli. Štandardný formát bol VHS. A to Sony bolo s Betamaxom prvé a prvá technológia bola kvalitatívne lepšia.

Čo však ak niekto už začal so sieťovým efektom? Druhý príklad bude MySpace vs. Facebook. Oba začali s úzkou klientelou – cieľová skupina MySpace boli kapely a umelci a ich fanúšikovia. Facebook sa zo začiatku špecializoval na univerzity. V čase, keď Facebook začínal mal MySpace sieťový efekt a vyzeral neporaziteľný. Ale v tomto prípade vyššia kvalita, lepšia user experience a zvolený spôsob škálovania vyhral. Dá sa predvídať ktorý projekt vyhrá? Kedy sú nové “fičury” dôležitejšie ako sieťový efekt? A ako to súvisí s krypto projektami? 

Lepší Bitcoin

Pozostatkom bitcoinovej “bitky o veľkosť bloku” bol projekt Bitcoin cash, ktorého filozofia bola, že ľudia nechcú platiť za transakcie veľké poplatky a ak má Bitcoin fungovať ako “peer to peer elektronická hotovosť” (čo je v názve Satoshiho pôvodného whitepaperu), bude tento problém potrebné nejak vyriešiť. V Bitcoinovom kóde bolo vložené dočasné obmedzenie na veľkosť bloku ako nástroj na obranu proti transakčnému spamu. O tom ako tento ideologický súboj prebiehal a kto mal pravdu tento článok nie je, podstatné je len to, že vznikli v Bitcoinovej komunite dva názory na riešenie tejto otázky. Jeden bol za nízke poplatky, pričom na veľkosti bloku nezáleží, počítače sú dosť výkonné. Druhý tvrdil, že zaznamenávať platby za kávičky do účtovnej knihy, ktorú treba udržiavať na všetkých uzloch na veky vekov nie je optimálne. Vyhral druhý prístup, Bitcoin Cash má v čase písania tohto textu hodnotu menej ako 1% Bitcoinu a dopyt po lacných transakciách je tiež oproti Bitcoinu zanedbateľný – počet spracovaných transakcií je dlhodobo výrazne nižší ako pri Bitcoine.

Bolo by ľahké vysmiať sa priaznivcom Bitcoin Cash, že sa mýlili, ale myslím, že cieľ mať lacný transakčný systém nie je principiálne zlý. Akurát sme zistili, že dopyt po ňom je nižší ako po iných kvalitách Bitcoinu – v tomto prípade ide prevažne o značku a sieťový efekt. Ak sa niekoho opýtate, či pozná nejakú kryptomenu, veľmi pravdepodobne povie, že pozná Bitcoin. Vie, že nejaké iné existujú, ale už nevie ani názvy, nie to ešte vlastnosti a iné hodnoty. Ak považujete lacné transakcie za dôležitú súčasť kryptomien, tak z vášho pohľadu vyhrala “horšia technológia”. Samozrejme, toto prostredie je dynamické – aj Bitcoin sa rozvíja a platobné siete ako Lightning network sú použiteľné a dodávajú službu lacných transakcií a to aj napriek trochu kostrbatejšej použiteľnosti (user experience).

Pri smart kontrakt platformách máme podobnú dilemu – Ethereum má v čase písania tohto textu vysoké poplatky vďaka obrovskému dopytu po rôznych smart contract službách (počet transakcií v Ethereu ďaleko prevyšuje počet transakcií v Bitcoine a to aj napriek tomu, že sú drahšie). V Paraguayi na kávičke som prvýkrát v živote stretol “Solana maximalistu” – človeka, ktorý predal všetky Bitcoiny a nakúpil Solanu. Jeho téza bola, že Solana škáluje a ak chceme nahradiť finančný systém nejakým paralelným, potrebujeme zvládať nápor užívateľov porovnateľný so systémami ako Visa, Mastercard alebo SEPA. Na vynesenie rozsudku je ešte priskoro, ale v čase písania tohto textu nebola kúpa Solany (namiesto Bitcoinu) až také dobré investičné rozhodnutie. Možno čas Solany ešte príde, ale myslím si, že skôr nie – a to aj napriek tomu, že paralelný finančný systém bude potrebovať naozaj viac transakcií za sekundu. Solana z môjho pohľadu zanedbala sieťový efekt vývojárov a nepoužila existujúce jazyky na vývoj smart kontraktov.

Ešte spomeniem pár téz o “lepšom Bitcoine”. Bitcoin sám o sebe nemá až také dobré súkromie, je príliš transparentný. Všetky pohyby vidíte na blockchaine. To riešia projekty ako Monero alebo ZCash. Poznám aj Monero a ZCash maximalistov. Aby som bol presný – bývalých Monero a ZCash maximalistov. Nie je lepšie súkromie dôležitá vlastnosť? Podľa mňa je. Ale to je z pohľadu používanosti nesprávne položená otázka – je súkromie v Bitcoine natoľko horšie oproti Moneru, aby si tisícky užívateľov urobili domácu úlohu a zistili, že existuje iná kryptomena, ktorá má lepšie súkromie, nainštalovali Monero peňaženku, zistili kde a ako môžu Monero kúpiť a ak už majú nejaké Bitcoiny, tak zmenili za Monero tie? A urobia to aj ak sa pozrú na graf ceny Monera oproti Bitcoinu? Pritom Monero má svoje segmenty, v ktorých je používané a počet transakcií rastie. Je obľúbené napríklad na dark marketoch, niektorí predajcovia dokonca dávajú nižšie ceny pri platbe Monerom. Teda jedná sa o oblasť, kde na súkromí naozaj záleží. Ale urobí kvôli tomu väčšina ľudí spomínané kroky alebo si povie, že keď k ich Bitcoin adrese nie je priamo priradené meno, tak je to dostatočne dobré? A samozrejme je tu aspekt súkromia v Lightningu, ktoré je oveľa lepšie ako pri prvej vrstve Bitcoinu (on-chain transakcie).

Súkromie nie je jediná vlastnosť, ktorá je pre niekoho dôležitá. Mal som veľa zaujímavých rozhovorov s človekom, ktorý bol fanúšik projektu Tezos. Ten sľuboval formálne verifikované smart kontrakty – pre laikov teda “lepšiu bezpečnosť”. Ak bude paralelný finančný systém spravovať bohatstvo spoločnosti, nemôžeme si predsa dovoliť, aby to každú chvíľu niekto nabúral a vykradol peniaze zo smart kontraktu. Vyzerá však, že ani táto vlastnosť nestačila, aby sa Tezos presadil. A to aj napriek tomu, že bezpečnostné zraniteľnosti v smart kontraktoch nad Ethereom sú bežné a ľudia prichádzajú o peniaze. Formálne verifikovať kód nie je jednoduché (v informatike na to máme celý špecifický odbor, ktorý sa tomu venuje) a je jednoduchšie vypísať bug bounty (napríklad cez projekt Hacktrophy, ktorého som spoluzakladateľom) a zaplatiť bezpečnostný audit ako urobiť dobre formálnu verifikáciu. A mimochodom, formálna verifikácia tiež nič nezaručuje – závisí totiž od špecifikácie toho, čo verifikujeme. Verifikácia je reálne matematický dôkaz správnosti, ale dokazujeme “správnu vec”?

Nepresadilo sa zatiaľ ani Cardano – pôvodom akademický projekt, ktorý sľuboval v akademických publikáciách, že bude robiť prakticky “všetko lepšie”. Vyšli množstvá akademických publikácií o návrhu Cardana, všetko skúmajú vedci na univerzitách s PhD a občas niekto niečo aj naprogramuje.

Rovnako ako pri Monere, aj u Tezosu, Cardana, AVAXu a iných projektov to je o tom istom – je to, čo autori tvrdia, že je nekompromisná výhoda, takou výhodou, že prekoná marketingovú silu Bitcoinu, jeho sieťový efekt a infraštruktúru (zmenárne, ATMka, peňaženky, edukáciu, dôveru, …) a prinúti ľudí k tomu, aby naozaj konali a buď si túto alternatívnu menu kúpili a začali ju používať alebo nebodaj zmenili svoje existujúce kryptomeny za túto novú kryptomenu?

Nevylučujem, že niekedy príde kryptomena, kedy sa to stane. Prinesie niečo tak revolučné, že to prekoná aj túto bariéru – tak ako to urobil Facebook a prevalcoval MySpace za pár mesiacov. Ale možno starý dobrý “VHS Bitcoin” je jednoducho dostatočne dobrý na to, čo ľudia riešia. A používajú to preto, lebo tú alternatívu s novými funkciami (ktorej meno už zabudli) používa iba jeden exot, o ktorom počuli, ale logo Bitcoinu má na reklamnej tabuli na zastávke autobusu nejaká firma. 

A tu ostáva samozrejme ešte jedna otázka – čo si kúpi tá väčšina ľudí, ktorá ešte nemá žiadne kryptomeny? Veľa z nich napríklad používa stablecoiny, lebo rozumie čo je to dolár a dokáže v ňom účtovať a robiť ekonomickú kalkuláciu.

Pri tejto otázke zohráva úlohu predstava tzv. “flippeningu”, teda situácia, kedy dominantné postavenie Bitcoinu z pohľadu trhovej kapitalizácie preberie nejaký iný coin. Kedysi to bol sen priaznivcov Bitcoin Cashu, kedy cena jedného BCH by bola vyššia ako jedného BTC (tým by sa prevrátila aj trhová kapitalizácia, pretože počet jednotiek BTC aj BCH je v každom čase približne rovnaký). Ale zaráža ma, ako si to väčšina ľudí predstavuje – väčšinou tak, že ľudia predajú svoje Bitcoiny a kúpia si niečo iné. Pre mňa je oveľa zaujímavejšia otázka – čo si vyberú tí ľudia, ktorí ešte nepoužívajú žiadne kryptomeny?

Poďme sa pozrieť na ďalšie dôvody, prečo vaša obľúbená krypto technológia nevyhrá.

Kopírovanie vs sieťový efekt

Ak niečo ešte nemá dostatočný sieťový efekt, je to ľahko skopírovateľné. Pekným príkladom je napríklad kryptomena Monero, ktorá vznikla na základe protokolu CryptoNote a jeho implementácie Bytecoin. Tá ale mala pomerne zlú vlastnosť – 80% z nej už bolo “predťaženej”. To znamená, že ktosi vytvoril prvé bloky a získal za ne odmenu. To autorom Monera prišlo ako nie príliš fér a preto zobrali technológiu a vytvorili len fér ťažbu. Keďže kód bol open-source, veľa ľudí radšej prešlo na kód, ktorý mal podľa nich viac fér distribúciu.

S podobným problémom sa potýkajú aj iné krypto projekty – napríklad rôzne lepšie protokoly decentralizovaných zmenární. Ak ešte nemajú dostatočnú likviditu a užívateľov, je jednoduché ich princíp fungovania skopírovať a dať užívateľom niečo navyše. Preto aj dobrý nápad s dobrým prevedením môže v konkurencii prehrať – je jednoducho príliš jednoduché ho skopírovať skôr, než má dostatok užívateľov. A tí užívatelia jednoducho prídu až k lepšej implementácii.

Táto téma samozrejme naráža na celkový problém vývoja open-source softvéru – prvotný vývoj je drahý a náročný a konkurencia ho môže využiť a pridať k nemu len svoje vylepšenia, ktoré už nestoja až tak veľa vývojárskej energie a peňazí. Prví účastníci trhu musia znášať väčšinu nákladov, konkurenti sa zameriavajú len na svoju konkurenčnú výhodu. V prípade Bitcoinu však táto stratégia kopírovania zatiaľ nepomohla.

Technológie sa vyvíjajú

Aj kryptomenový dedko Bitcoin sa vyvíja. Prichádzajú technológie ako Lightning network (zlepšujúce poplatky, dĺžku potvrdzovania, či súkromie), Discreet Log Contracts a podobne. Spustenie konkurenčného projektu (Monero, Bitcoin Cash) je náročné nielen z pohľadu vývoja, ale najmä marketingu a infraštruktúry. Staršia technológia už stavia na existujúcom marketingu a infraštruktúre a preto dokáže niektoré problémy vyriešiť “dostatočne dobre”. Čo je to dostatočne? V tomto prípade je to tak, aby sa väčšine ľudí neoplatilo prejsť na iné riešenie. Ak je platba cez Lightning dostatočne lacná a nevytvára permanentný záznam na (inak transparentnom) blockchaine, ľudia zvládnu aj o trochu vyššiu komplexitu, pretože si môžu nechať svoje coiny, svoju filozofiu, zmenáreň a často aj peňaženku, ktorú si vedia “dobíjať” rovnako ako dovtedy. Lightning trochu myslí aj na spätnú kompatibilitu, takže napríklad ak platíte obchodníkovi, ktorý používa BTCPayServer, naskenovanie Bitcoinového QR kódu Lightningovou peňaženkou urobí Lightning platbu, ale ak vaša peňaženka Lightning nevie, pôjde platba klasickým spôsobom.

Tu vidno základnú chybu statického pohľadu na svet. Každá technológia v snoch vývojárov (teda na whitepaperi) vyzerá lepšie ako to, čo chce nahradiť. Realita bude už trochu iná (sny sa málokedy plnia dokonale) a kým sa k nej dopracujeme, aj projekt, oproti ktorému sme chceli byť lepší sa niekam posunie. Ale zatiaľ čo implementácia nášho sna musela stavať od základov, existujúci projekt vylepšuje už len daný aspekt, v ktorom sme sa chceli odlíšiť.

Príkladom tohto princípu môže byť napríklad opäť sieť Lightning network, ktorú zaviedli v El Salvadore. Salvadorčania nechcú platiť vysoké poplatky a preto používajú práve tento protokol (dokonca v skutočnosti väčšina z nich necháva Bitcoiny v štátnej peňaženke Chivo a robí len prevody vrámci nej). Druhou menou v tejto krajine je americký dolár. Chcú ľudia stablecoiny? Keďže väčšina z nich už má štátnu peňaženku, tak zachovanie dolárovej hodnoty im poskytuje peňaženka pomocou pokrytej short pozície na derivátovej burze – a to dokonca tak, že im peňaženka platí úrok (funding rate).

Chcú ľudia vašu inováciu? Naozaj?

Väčšina skúsených podnikateľov vám povie, že jednou z najčastejších chýb pri uvádzaní nových produktov na trh sú ich predpoklady o tom ako užívatelia rozmýšľajú. Jeden známy má reštauráciu, do ktorej chodia často politici a trochu crony podnikatelia. Myslel si, že používanie Monera je no-brainer, lebo všetci riešia súkromie. Lenže to vyzerá byť omyl – väčšine ľudí na súkromí nezáleží a ak im záleží, tak to nedemonštruujú konaním. Názor nie je podstatný, podstatné je ich trhové rozhodnutie, čo si vyberú. Na to, že nás sledujú veľké firmy a štáty rád nadáva každý, ale ak si človek má vybrať medzi šifrovaným poskytovateľom e-mailu za peniaze alebo produktom “zadarmo” s trošku lepším užívateľským rozhraním, vyberajú si radšej to zadarmo. Ľuďom na niečom záleží iba natoľko, nakoľko si to vyberú oproti iným možnostiam. Všetko ostatné sú reči.

Naozaj ľuďom vadí 30$ poplatok za decentralizovanú pôžičku? Niektorým áno a vyberajú si inú sieť, ale mnohým nevadí a radi si požičajú na Ethereu práve za takýto poplatok.

To, čo ľudia chcú sa teda nedá vymyslieť od stola, ale vždy to treba overiť na trhu. Je naozaj dopyt po formálne verifikovaných smart kontraktoch, akademicky vymakanej kryptomene, environmentálne nezávadnom blockchaine, súkromí alebo nízkych poplatok na transakcie oproti niečomu, čo ľudia už majú, poznajú a môžu to použiť?

A ak aj je daná funkcia (napríklad anonymita) dôležitá, nevedia ju získať aj inak ako zmenou kryptomeny?

Máte naozaj dôležitú funkcionalitu – viete ale vyriešiť aj všetky ostatné?

Predstavte si, že sa naozaj ukázalo, že je dôležité to, čo ste chceli – lacné transakcie s rýchlym potvrdením, súkromie, … A vy to dokážete dodať. Podarí sa vám však to, čo ostatné projekty už robia roky? Ste v každom kryptomenovom ATMku? Na zmenárňach? Vedia vašu technológiu používať peňaženky? Potrebuje váš projekt novú peňaženku alebo funguje existujúca, ktorú už užívateľ má?

Podpora vývojárov

Podporu vývojárov perfektne zvládol kedysi Microsoft. Vytvoril jednoduché vývojárske prostredie pre firmy – Microsoft Access, Microsoft Excel, Visual Basic a Visual C++. Firmy si v tom začali robiť dochádzkové systémy, evidenciu skladových zásob, či informačné systémy špecifické pre ich použitie. A potom prechod na iný softvér bol prakticky nemožný. Zmena operačného systému na Linux zahŕňala vždy otázku “A ako na ňom spustíme náš informačný systém?”. Zmena kancelárskeho balíka stroskotala na otázke “A funguje v ňom naše Excelovské makro?”. Podpora vývojárov je extrémne dôležitá, lebo do vývoja sa investuje veľmi veľa energie.

Ak chcete urobiť nový DeFi projekt, potrebujete človeka, čo už vie kódiť v Solidity (programovací jazyk pre smart kontrakty vytvorený projektom Ethereum) a nájdete ho na trhu práce relatívne jednoducho alebo sa musí učiť programovací jazyk Rust alebo ​​OCaml? A ak sa rozhodnete zmeniť technológiu, bude váš smart kontrakt v Ruste alebo OCaml fungovať aj na nejakej inej sieti alebo ho budete musieť naprogramovať znova? 

Pre vývoj v oblasti kryptomien treba zodpovedať podobné otázky ako pri vývoji akéhokoľvek iného softvéru: Koľko z toho, čo chcem vytvoriť je použitie knižníc a koľko musím naozaj programovať? Existuje veľké množstvo open-source projektov na ktorých vývojári môžu stavať? Je vývoj dostatočne zdokumentovaný? Existujú príklady, návody, komunita na diskusných fórach? Robí niekto školenia? Je taká firma v každom väčšom meste alebo je jedna na kontinent? Koľko vývojárov už dané prostredie pozná? Organizuje niekto hackathony?

Toto je jedna z oblastí, kde sa podľa mňa má napríklad Bitcoin komunita čím inšpirovať od Ethereum komunity. V Ethereum máte možnosť skladať váš projekt z už vytvorených súčastí. Vývojárska skúsenosť v Ethereu nie je o nič iná ako pri každom aktuálne hipsterskom webovom frameworku – framework ako napríklad Truffle vytvorí lešenie (scaffold), naimportujete knižnice z predpripravených balíčkov, priamo z vývojárskeho prostredia (napr. Atom, Visual Studio Code) môžete projekt testovať, kompilovať a dokonca aj poslať do hlavnej siete. Máte krásny klikací lokálny block explorer. Ak robíte token, tak doprogramujete len to, čo je špecifické pre váš projekt, všetko ostatné za váš už niekto vytvoril. Vývojárske prostredie má doplňovanie kódu. Máte niekoľko frameworkov na unit testing, dokumentáciu, debugger a podobne…

Bitcoin je v tomto ťažkopádnejší – interagujete s Bitcoin a lightning nodami cez jednoduché API a čokoľvek zložitejšie je naozaj zložité. Verím, že v tomto ohľade sa Bitcoin zlepší, ale aj vďaka tomu je v čase písania tohto textu najviac investícií do firiem, ktoré stavajú práve nad technológiami Etherea. Jednoducho sa skôr a ľahšie dostanete od nápadu k funkčnej implementácii. Ale ak si na základe tohto hneď predstavujete hneď bájny flippening, stále ostáva otázka – a bude to stačiť? A ďalšia: A je to dôležitejšie ako ostatné veci? Povesť tvrdej meny, satoshiho mytológia, množstvo užívateľov, všeobecnejšia akceptácia a existujúca infraštruktúra.

Čo je v skutočnosti produkt?

Ak sa bavíme o tom, ktorý krypto produkt vyhrá, mali by sme sa zamyslieť, čo daný produkt predstavuje. A to teda hlavne z pohľadu toho, aký problém rieši. Bitcoin je “tvrdá mena”. Aj všeličo iné (napríklad platobná sieť, decentralizované peniaze, peer to peer sieť pre necenzúrovateľnú finančnú komunikáciu a podobne). Ak máme “rýchlejšie a lacnejšie peniaze”, “finančnú komunikáciu so zachovaním súkromia” a podobné súčasti – konkurujú Bitcoinu v aspekte tvrdej meny?

Odpoveď na túto otázku je dôležitá, pretože krypto projekty do veľkej miery riešia paralelný finančný systém. Lenže – aj existujúci finančný systém je postavený zo základných stavebných blokov. Medzinárodná účtovná jednotka (dolár), platobná sieť (hotovosť, SWIFT, Visa, Mastercard, …), produkty na znižovanie rizika (futures deriváty, poistky), finančné produkty (pôžičky) a podobne.

Otázka, na ktorú neviem odpoveď je – nemôže Bitcoin ostať ako základný stavebný prvok (uchovanie hodnoty a teda tvrdá mena) a všetko ostatné (súkromie, platby, deriváty, bezpečnosť, …) budú postavené na iných základoch, ale využívajúc tento stavebný prvok? Napríklad na Ethereu si môžem dnes požičať doláre a ako zábezpeku na pôžičku použijem reprezentáciu Bitcoinu, lebo verím, že si udrží svoju hodnotu viac ako iné kryptomeny. A s tým súvisí aj otázka hodnoty (a teda kurzu) – ak sieť Ethereum používam na to, aby som si mohol s pomocou Bitcoinovej zábezpeky požičať doláre, ale jediné Ethereum, ktoré mám, je na poplatky na správu tohto produktu, má šancu Ethereum dlhodobo získavať na hodnote? Predstavte si, že by ste doláre používali iba na to, aby ste nimi zaplatili poplatky za úschovu zlata v bankovom trezore a možnosť prevádzať jeho vlastníctvo (teda platiť ním). A na všetko ostatné budete používať zlato. Akú hodnotu by mal dolár v takomto prípade?

Bitcoin nemá automaticky vyhraté

Aj napriek tomu, že tento text mapuje časté omyly v rôznych investičných tézach, ktoré sú väčšinou kryté často zúfalým pokusom o to nájsť “ďalší bitcoin” (teda niečo, čo investorovi zostonásobí hodnotu investície), nie je to óda na Bitcoinový maximalizmus. “Štosovanie satov”, teda zúfalé hromadenie Bitcoinov a vysmievanie sa iným použitiam paralelného finančného systému je pomýlená ideológia, ktorá nemá nič s tým, prečo vznikol paralelný finančný systém. V úvode som spomínal, že MySpace mal tiež slušný sieťový efekt, ale nakoniec vyhral Facebook. Hovorím len to, že ak je v tomto prípade Bitcoin MySpace, určiť dopredu, čo je Facebook, ktorý ho porazí je takmer nemožné. Veľmi často sú dôvody iné ako si myslíme a nerozhoduje sa o tom v snoch autorov týchto projektov (whitepapers), ani pomocou profilových fotiek na sociálnych sieťach, ale na najtvrdšom bojisku (z tých, na ktorých sa nezomiera) – na trhu. Pretože vôbec nie je podstatné, čo si myslíme my, podstatné je, čo si myslia všetci ostatní.

Dôvodov na prípadný neúspech Bitcoinu môže byť veľa a asi najbrutálnejším z nich by mohla byť strata dôvery. Bitcoin však môže zaspať dobu, nereagovať na potreby užívateľov  – pričom tie sa menia už len tým, že množina užívateľov sa rozširuje. 

Momentálne je výber kryptomeny viac kultúrna ako technologická záležitosť. Kráse kódu, elegantnosti dátových štruktúr či komunikačných protokolov rozumie iba veľmi malá skupina užívateľov. Decentralizácia tiež nie je absolútna veličina a pre väčšinu projektov sú aj alternatívne kryptomeny dostatočne decentralizované. Ľudia si často vyberajú projekt cez komunitu. Ak sa stretávate s cypherpunkermi, je dosť možné, že v prípade, že chcete urobiť Bitcoinovú onchain transakciu, tak sa na vás budú pozerať ako keby ste sa začali na preľudnenej ulici vyzliekať. Ak ste medzi fanúšikmi NFT umenia, s príbehom o tom, že ste doma predali všetky stoličky, aby ste mali viac satoshi asi neuspejete. Ak sa však venujete páleniu hriechov centrálnych bankárov svojimi laserovými očami na sociálnych sieťach, čokoľvek iné ako Bitcoin je podpora nepriateľa.

Úspech alebo neúspech projektov je teda často kultúrny jav. Ísť proti kultúre a sieťovým efektom je ako plávať proti prúdu rieky – niekomu sa to možno podarí, ale väčšina plavcov dojde po chvíli dych. Trhový výsledok je teda často emergentný jav – veľa malých udalostí, ktoré sa sčítali do nejakého výsledku. Uvedomiť si toto všetko chce veľkú pokoru – obzvlášť v situácii, keď sa musíme zmieriť s tým, že na niečom, čo je pre nás veľmi dôležitou hodnotou, väčšine ľudí vôbec nezáleží. A preto váš obľúbený kryptoprojekt pravdepodobne nebude úspešný. A to dokonca aj vtedy, ak ním je Bitcoin.

Titulná fotografia Joshua Rondeau na Unsplash