Mnohým ľuďom sa zdá, že nájsť v sebe podnikavosť je ťažká úloha. Sme zvyknutí na zamestnanie, v ktorom nám často iní ľudia hovoria, čo máme robiť. Sme hodnotení na základe ukazovateľov, ktoré nám určia iní ľudia. Koľko produktov sme predali, vyrobili, koľko zákazníkov obslúžili a koľko hodín boli naše zadky položené na stoličke pred kancelárskym počítačom…
Ako v sebe nájdeme teda podnikavosť, ktorej hlavným hodnotením je naša vlastná spokojnosť s výsledkami svojej práce? Nemusíme pri tom prísť na spôsob ako štrikovať kúl čiapky z bio vlny z alpaky alebo iný “dokonalý” jedinečný nápad. Podnikavosť je niečo, čo mali naši predkovia v sebe – vnímali potreby iných ľudí a pomáhali im ich napĺňať, podľa toho čo vedia.
Prečo tento kurz?
Myslím, že sme sa ako spoločnosť presunuli do hierarchických štruktúr, kde iniciatíva, nápady a hravá podnikavosť nemajú až toľko priestoru ako kedysi. Sme domestikovaní a nastavení na osemhodinový pracovný čas. To je z jedného pohľadu samozrejme fajn – kedysi bola iniciatíva a podnikavosť nutná na prežitie. Človek musel každé ráno vstať a vymyslieť, čo bude v ten deň jesť. Civilizácia nám priniesla deľbu práce, technológie, obrovský rast produktivity, pokroky v medicíne. Ale priniesla nám aj niektoré nežiadané veci: civilizačné choroby, hierarchie a autority a osemhodinový pracovný čas.
Pritom vieme, že väčšina ľudí zďaleka intenzívne nepracuje osem hodín denne. Pijeme kávičky, chatujeme, čítame si novinky na internete, telefonujeme a podobne. Alebo sme v opačnom extréme: vyhorenie, minimálna produktivita a extrémne dlhý pracovný čas. Viac o týchto problémoch v podcaste o práci.
Ak pre zamestnávateľa dokážeme vygenerovať hodnotu za 1-4 hodiny denne, prečo by sme to nedokázali sami? Ak sa nám to podarí, získame okrem sebadôvery niečo navyše: ak sa nám podarí prepnúť sa na podnikavosť, tak väčšinu dňa, kedy by sme v zamestnaní predstierali prácu, môžeme robiť to, čo chceme (namiesto predstierania práce). Ak dokážeme vygenerovať svoj potrebný príjem za 1-4 hodiny denne, prečo zvyšok času nemôžeme venovať vzdelávaniu, športu, prechádzkam, čítaniu, deťom, rodine a podobne?
Lovci a zberači v neskorom paleolite podľa archeológov “pracovali” 10-20 hodín týždenne, teda štvrtinu až polovicu nášho bežného pracovného času. Civilizácia nám priniesla technológie a tie spôsobili obrovský rast produktivity. Na Slovensku je podiel ľudí, ktorí pracujú v poľnohospodárstve, teda priamo v sektore, ktorý nám prináša jedlo len 3% (Zdroj: Svetová banka, 2019), pričom tento podiel celosvetovo klesol za posledné tri dekády zo 43% na 26.6%. Teda v súčasnosti sa pestovaniu potravín a chovaniu potravinových zvierat venuje len každý štvrtý človek. To znamená, že všetci ostatní robíme niečo iné. Samozrejme, jedlo nie je naša jediná potreba. Na druhej strane ak naši predkovia museli makať na to, aby len nakŕmili svoje rodiny, my vďaka kapitálu (technológiám) máme možnosť s pomerne malou investíciou vyprodukovať dostatok hodnoty, aby sme tieto svoje základné potreby naplnili.
Dá sa teda robiť menej? Za akú časovú investíciu vyprodukujete 10% svojho príjmu? A ak toto číslo vynásobite desiatimi, dostanete 160 hodín mesačne? Neuniká nám život tým, že predstierame prácu alebo robíme príliš neefektívne a zároveň prilíš veľa?
Odpoveď pre každého bude iná, každý má iné schopnosti, možnosti, vnímanie rizika. Čo je ale dôležité je, že táto výzva nie je prednáška – pomôže vám nájsť odpoveď pre vás. Ak zistíte, že podnikavosť nedávate, spôsobuje vám stres a v práci ste spokojní, môžete pokračovať. Ale čo ak prídete na niečo iné? Možno príde čas na veľký reštart.