Podcast: Play in new window | Download
Subscribe: RSS
Róbert Chovanculiak je slovenský ekonóm, ktorý pracuje v inštitúte INESS a je spolutvorcom podcastu Na vŕšku a autorom knihy Pokrok bez povolenia. V tejto knihe mapuje, ako ľudia riešia problémy v prípadoch, kedy sa nemôžu spoľahnúť na štát – napríklad ak sa jedná o nový internetový priestor, kde nefungujú tradičné súdy.
Róbert počas pandémie mapoval, ako pokrok bez povolenia pokračuje – čo robia ľudia, ktorí si musia poradiť sami? Ako vytvoria účinnú ochranu proti vírusu, ako zareagujú na novú situáciu a využijú ju. Podcast je extrémne pozitívny a vyzdvihuje najmä pekné príklady toho, ako sa ľudia vynašli a niečo zlepšili, vytvorili, vymysleli alebo vyriešili.
Linky k podcastu:
- Predchádzajúce vydanie podcastu s Robom
- Podcast Na vŕšku
- Inštitút INESS
- Kniha Pokrok bez povolenia
- Newsletter Pokrok bez povolenia – odporúčam všetkým, je zadarmo a je skvelý!
- Môj blog o logistike v čase pandémie
- Blog o predikčných trhoch a “stávkovaní na Trumpa” – ako si kupovať na trhu dobré informácie
- Moja kniha Veľký reštart a špeciálne dvojkombo Hackni sa a Veľký reštart
Chcete vedieť o nových vydaniach podcastu? Prihláste sa do newslettera!
Podporte ma!
4 odpovede na “Pokrok bez povolenia v čase COVID-19 s Róbertom Chovanculiakom”
Preberali ste rozhranie mobilných aplikácií a výhody asynchrónnej komunikácie. Juraj, hovoril si, že Signal má posielanie zvukových správ urobené lepšie ako Messenger (ak si dobre pamätám). Vidím to takto: Ak musíme rozmýšľať a rozhodovať sa, či niekomu zavoláme, alebo mu pošleme zvukový odkaz, tak to podľa mňa nie je dobré rozhranie. Pretože zvyk je železná košeľa a tak väčšina ľudí skúsi zavolať a keď sa nedovolá, tak to vzdá a bude skúšať prezváňať neskôr. Málokomu napadne poslať zvukovú správu, lebo ľudia vo všeobecnosti neradi hovoria do odkazovačov. Ja si ideálne rozhranie pre hlasovú komunikáciu predstavujem tak, že z pohľadu používateľa nie je rozdiel medzi sync a async režimom. Pri textovej komunikácii cez messengery nemusím rozmýšľať nad tým, či idem komunikovať synchrónne alebo asynchrónne. Napíšem správu a odošlem. Ak je človek na druhom konci práve online, môže okamžite zareagovať a v tom momente komunikujeme synchrónne. Bez toho, aby sme sa vyrušovali a dožadovali sa okamžitej pozornosti. Ak je offline, jednoducho si správu prečíta a zareaguje neskôr, kedy ja už možno nebudem online, a v tom prípade komunikujeme asynchrónne. Medzi sync a async režimom je voľný prechod – kedykoľvek sa môžeme stretnúť v čase, kedykoľvek sa môžeme minúť v čase a zas neskôr spojiť v inom čase. Ak by vznikla appka s takýmto rozhraním aj pre hlas, sync a async režimy by splynuli do jedného, odpadla by bariéra potreby zmeny komunikačných návykov a časy sústavného otravného a z veľkej časti neopodstatneného prezváňania by sa konečne skončili.
Veľmi dobrý podnet. Niečo takéto má urobené Google Duo. U mňa je to jednoduché, hlasové správy používam primárne. Dospel som k tomu tak, že synchrónne sa mi dovolať je takmer nemožné. Ľudia síce volajú a prezváňajú, ale aj keď vidím, že mi niekto volal, tak mu väčšinou pošlem správu, nech mi napíše alebo nahrá asynchrónny odkaz. Výsledok je, že mi nikto nevolá, lebo som si svoj sociálny okruh vycvičil. Trochu minority rule, ale je to celkom fajn a som s tým spokojný. Inak aj keď je niekto online, tak väčšinou komunikujeme cez hlasové správy. Je to viac fajn, človek môže napríklad počúvať správu, zamyslieť sa nad odpoveďou, odpovedať, popri tom sa môže venovať aj niečomu inému a tak.
Každému samozrejme vyhovuje niečo iné, ale ja mám vlastne jedinú výhradu k signal hlasovým správam – neviem ich (bez počítača) pustiť na vyššej rýchlosti. Lebo väčšina ľudí dokáže počúvať rýchlejšie ako rozprávať.
Nevidím žiadny rozdiel medzi popísanou sync a async komunikáciou a klasickým volaním, volaním cez aplikáciu, ktorá umožňuje zanechávať hlasové odkazy. Napr. ak niekomu volám cez Microsoft Teams, tak buď to zodvihne (sync), alebo mu môžem zanechať hlasovú správu (async).
Uniká mi niečo?
Rozdiel je v tom, že nevyruším človeka volaním. Ja sa napríklad sústredím na prácu a keď si dám pauzu, tak si pozriem správy. Keď mi niekto volá, tak ma to vyslovene preruší a dlho trvá, kým sa vrátim do pracovného módu.
Asynchrónna komunikácia by default je fajn aj keď sú obaja online. Nájdu čas a miesto na vypočutie a odpovedanie (napríklad keď sa snažím uspať dieťa, môžem počúvať na sluchátkach, ale nemôžem hovoriť). Okrem toho, nahratý odkaz si môžem pustiť na dvojnásobnej rýchlosti, čo sa pri synchrónnej nedá, lebo je live.