Prečo som sa rozhodol robiť podcast a ako na to

Ako ste si iste mnohí všimli, som podcaster. V tomto blogu píšem o mojich dôvodoch, technológiách, ktoré na to používam a skúsenostiach. Momentálne robím tri podcasty:

Reči o živote, vesmíre a vôbec – podcast má viac ako 60 dielov, nájdete tam moje monológy, ale aj rozhovory so zaujímavými ľuďmi

Ako vyhackovať otcovstvo s Michalom Tomekom

OptionPlus podcast – anglický podcast o slobode a krypto technológiách

Prečo podcast?

Moja pôvodná motivácia pre vytvorenie podcastu bola, že som sa vrátil z konferencie, na ktorej bolo množstvo zaujímavých informácií a nechcelo sa mi o nich rozprávať každému môjmu kamarátovi zvlášť. Zároveň podcasty rád počúvam a nie vždy čítam blogy – podcasty sa dajú počúvať počas cestovania – v aute, na bicykli, vo vlaku, MHD a lietadle. Alebo počas krájania cibule, nakladania umývačky a niektorí aj počas cvičenia. Je to zároveň trochu iný typ zážitku ako čítať blogy.

Zároveň mi to umožňuje jednoducho urobiť rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Pre mňa ideálny hosť je taký, s ktorým si sadnem, rozprávam sa o veciach, ktoré ma zaujímajú a akurát si to popri tom nahrávame.

Dodatočnou motiváciou je moja snaha vyhlásiť “bankrot na stretnutia”. Zistil som, že trávim príliš veľa času na stretnutiach s ľuďmi namiesto vytvárania. A druhé zistenie je, že väčšine ľudí opakujem dookola to isté, pretože väčšina ľudí má podobné problémy – či už súkromné alebo profesionálne. V snahe získať nejaký kreatívny čas na vytváranie riešení všetkých týchto problémov som sa rozhodol tieto témy neopakovať dookola každému, s kým sa chcem o nich porozprávať. Samozrejme, tento problém riešim aj tak, že píšem knihy.

Čo z toho mám ja?

Momentálne je to experiment. Kedysi som začal písať prvý československý magazín na Internete (Netáčik). Nemal som za tým žiadnu schému, ktorá by mi zarábala peniaze, chcel som si vyskúšať novú technológiu a šíriť myšlienky. Neskôr mi v tom pomohol jeden z prvých poskytovateľov pripojenia na Internet, ktorý si uvedomil, že pridávať prístup na Internet nemá význam, keď tam nie je obsah, ktorý by našincov zaujímal.

Momentálne to robím najmä preto, že si chcem vyskúšať technológie, chcem byť schopný ľuďom, ktorí sa ma niektoré veci pýtajú poslať linku na podcast a tým vybaviť niektoré otázky, ktoré dostávam. Ale hlavne je to o budovaní určitého “kmeňa”. Vďaka podcastu sa mi podarilo spojiť (sa) s ľuďmi, ktorých zaujímajú podobné témy ako mňa. Mnoho z tých ľudí sa pripojí k niektorej z mojich diskusných skupín.

Myslím si, že jedna z najťažších vecí, ktorej čelíme je zmena rozmýšľania. Rozmýšľanie prirodzene konverguje k zabehaným myšlienkovým pochodom a zmeniť to je veľmi náročné. Chcem žiť v komunite ľudí, ktorí rozmýšľajú inak a zaujímajú sa o nové spôsoby riešenia vecí.

“Budúcnosť je už tu, len nie je rovnomerne distribuovaná.” – William Gibson

Chcem, aby ľudia okolo mňa boli produktívnejší, zdravší a šťastnejší. Prečo? Lebo potom sa budem mať lepšie aj ja. Uvedomujem si, že spoločnosť ľudí okolo mňa ma ovplyvňuje.

Na druhej strane neverím v celospoločenskú zmenu formou top-down zmien. Viem, že nevyriešim problémy, ktoré sa ma netýkajú, nemám na to energiu ani chuť. Som zástancom zmeny nás – chcem dosiahnuť takú zmenu, ktorú môžem urobiť sám, s pomocou hostí, s pomocou širšej komunity, v ktorej sa pohybujem. Zároveň nechcem zachrániť celý svet, lebo viem, že na to nemám dostatok energie. Zaujíma ma komunita, v ktorej sa pohybujem. A tá sa dá meniť dvoma spôsobmi – výberom jej členov a pomáhaním existujúcim členom.

Ja z toho mám to, že tento podcast spôsbuje obidve tieto veci – pomáham ľuďom, ktorých mám vo svojom blízkom aj širšom okolí, zmeniť pohľad na svet, vidieť veci, ktoré väčšinou nevidíme. A taktiež do svojho okolia takto privolávam veľa zaujímavých ľudí, ktorí nás všetkých môžu obohatiť.

Ak by ste chceli vedieť, koľko ľudí podcast počúva, pravdupovediac netuším. Keď tu bol jeden z hostí, snažil som sa urobiť kvalifikovaný odhad, dostal som sa k nejakým číslam, ale keďže netuším, kto podcast dopočúval do konca, neviem ako to vyhodnotiť. A je mi to jedno. Moja miera úspechu je takáto – ak za dve hodiny dokážem urobiť niečo, čo ma ochráni pred iným dvojhodinovým mítingom, kde niekomu niečo vysvetľujem, som na nule alebo v jemnom pluse (ak je to podcast s hosťom, väčšinou sa dozviem veľa vecí aj ja). Každý ďalší poslucháč je bonus.

Technológie a konkrétny postup vytvorenia podcastu

Nahrávanie

Ako teda podcast vzniká? Najprv je krátka príprava (či už sám alebo s hosťom), kde si do mindmapy píšem čo chcem podcastom povedať, akým témam sa chcem venovať a tak. Toto väčšinou vzniká na cestách, počas thajskej masáže, v sprche (zapisujem až keď vyleziem:) alebo len tak, keď ma niečo napadne. Podcasty, ktoré chcem niekedy natočiť si v myšlienkových mapách rozpracujem, ku každému postupne pridávam poznámky a nápady, triedim ich, až dozrie čas.

Samotná realizácia: Do USB portu strčím Samsung Meteor Mic, spustím Zoom. Nahrávam pred zelenou plachtou s jedným svetlom, ale nie je to podmienka, často to robím v teréne. Zoom používam preto, lebo má najlepší algoritmus odstránenia pozadia. Video nahrávam na webkameru Logitech C920 HD PRO. Výsledok importnem do Camtasia. Ak mám hostí, tak buď používame jeden mikrofón alebo zapojím systém bezdrôtových mikrofónov Rode Wireless Go II.

Ak mám možnosť, video nahrávam aj na iPhone so stojanom a potom ich zosynchronizujem (old-skúl tlesknutím a manuálnym posunutím). V Camtasia podcast aj zostrihám (väčšinou je tam strihania málo, s väčšinou hostí to dáme na prvý šup).

Postprocessing a uploadovanie

Po zostrihaní v Camtasia vyexportujem video, preženiem ho cez Auphonic, čo je platená služba ktorá spracuje zvuk – odstráni šum, nastaví správne levels a podobne. Dve hodiny audia mesačne máte zadarmo. Videa sa nechytá ani ho nerecoduje, pracuje iba s audiom. Funguje pomerne magicky bez toho, aby som musel krútiť točítkami a niečo kalibrovať a podobne. Zároveň konvertuje formáty, uploaduje na youtube a podobne. Výsledkom je MP3 a video (u mňa na disku a na YouTube) a po novom aj titulky a prepis podcastu pomocou open-source umelej inteligencie OpenAI Whisper. Prepis nie je dokonalý, ale je fajn. Anglické podcasty ešte editujem pomocou Descript, kde sa dá vymazať “hmkanie” a editujem tak, že editujem transkript (pozrite si video na hlavnej stránke, presne tak to funguje, je to mágia). Na strihanie super, ale preferujem nestrihať.

Ako ste si možno všimli, obraz nie je žiadna nádhera, väčšinou je tam niekoľko tvárí, ktoré sa navzájom rozprávajú a niekedy je to dokonca video z webkamery, ktoré nie je ani HD. Predpokladám, že nikto sa nechce pozerať na moju tvár hodinu ako otvára ústa. Robím to preto, že veľa ľudí nechápe čo je podcast, prípadne si to jednoducho chce pozrieť na YouTube. Na druhej strane aspoň nejaké video je lepšie ako čierna obrazovka, takže videu nedávam až takú váhu, ale myslím si, že je fajn, keď tam je.

Ako dávam o podcaste vedieť

Keď je video na YouTube, napíšem text na web, zdieľam ho na sociálnych sieťach, vo Facebook skupinách ktoré majú niečo s témou, ktorej sa venujem. Pošlem e-mail ľuďom, ktorí sú prihlásení na odber noviniek. Na to používam zatiaľ free verziu MailChimp. V newsletteri sa snažím dodať nejaký aktuálny kontext, ktorý nie je na blogu ani v podcaste, občas nejakú zaujímavú linku, ale maily posielam len keď je nové vydanie podcastu, aby mailov nebolo priveľa. Ľudia tak získajú aj niečo navyše, k čomu sa nedostane nikto iný, kto ma sleduje a tak majú dôvod ostať prihlásení v newsletteri a občas možno aj správu forwardnúť svojim známym. Samozrejme, informácie ako prví dostanú ľudia v mojich Signal a Element skupinách.

Na publikovanie podcastu používam WordPress s pluginom PowerPress. Po vydaní podcastu (v podstate blog s odkazom na MP3) sa aktualizuje RSS feed, ktorý používa iTunes, takže podcast uvidia ľudia v podcast appkách.

Moja podcasting filozofia a reakcia na spätnú väzbu

Veľa ľudí so mnou polemizuje na tému dĺžky podcastu. Majú radšej kratšie podcasty a články. Ja mám rád dlhšie články a dlhšie podcasty. Nie všetko sa dá pretaviť do krátkej “TEDx” prednášky. Niektoré koncepty sú zložitejšie ako jeden srdcervúci príbeh a tri “take-aways”. Ja osobne chcem ísť radšej do hĺbky, nechcem postovať iba linky na iné zdroje, v nich sa človek zacyklí. Zaujíma ma prax a realita. Odpoveď pre ľudí, ktorí majú radi kratšie podcasty je – počúvajte kratšie podcasty, ale to nebudú tie, ktoré robím ja.

A potom je tu spätná väzba od ľudí. Pozitívna väčšinou prichádza súkromnými kanálmi, často s dodatočnými otázkami. To ma vždy poteší. Negatívna je väčšinou vo forme komentárov, ktoré hodnotia hosťa (alebo podcastera) samotného a nie obsah a takmer určite podcast ani nepočuli. Tu občas aplikujem stratégie z kapitoly Ako vyhackovať sociálny okruh a starať sa o svoje sociálne bubliny z knižky Hackni sa. Našťastie negatívna spätná väzba je tiež občas fajn, páči sa mi napríklad, ak poslucháči nesúhlasia s názormi, ale nehodnotia ľudí, prípadne ak majú inú skúsenosť.

Spätná väzba pomocou mikroplatieb pomocou Bitcoin cez Lightning network – podcasting 2.0

V poslednej dobe dostávam spätnú väzbu aj pomocou Bitcoinovej siete Lightning network. Mám na túto tému dva články. Prvý vysvetľuje princíp odmeňovania autorov obsahu (vrátane podcasterov)

A druhý je návod ako to urobiť vo svojom podcaste:

Podcasting je pre mňa aktívne vytváranie si svojej bubliny – aj pozitívnym aj negatívnym smerom. Pozitívny smer je, že ľudí, ktorí sú v mojej bubline sa snažím posunúť “vyššie”, dať im informácie a novú perspektívu. Zároveň lákam do tejto bubliny nových ľudí, som otvorený iným názorom a iným ľuďom. Ale rovnako dôležité je z tejto bubliny vyhadzovať ľudí, ktorí do nej nepatria.

Pre tých, ktorých zaujíma ako to vyzerá vo výsledku, tu nájdete zoznam epizód podcastu Reči o živote, vesmíre a vôbec.

Záver

Verím, že vás tento článok zaujal. Budem rád, ak bude na slovensku viac počúvateľných podcastov, ak budete šíriť zaujímavé informácie medzi známych a ak sa vám podcast páči, zdieľajte ho medzi kamarátmi.

O technologickej budúcnosti píšem v knihách

O podcastingu, budúcnosti a technológiách píšem aj v mojich knihách Hackni sa, Veľký reštart a Kryptomeny – vyhackuj si lepší život.