Bitcoin a ekológia

Bitcoin a ekológia

Téma Bitcoin a ekológia je dosť častá. Aj keď je to zložitá téma, vychádzajú kadejaké prapodivné štúdie, ktoré násobia odhady s priemermi a výsledkom je oteplenie planéty o dva stupne a podobné nezmysly. Takto sa veda naozaj nerobí.

Venoval som sa tomu podrobnejšie v článku pre server btctip.cz, ktorým odporúčam začať.

Z nejakého dôvodu ľudia stále neveria neviditeľnej ruke trhu s ohľadom na ekológiu.

Jednoduchá otázka – máme Bitcoin mining firmu, ktorá spotrebuje 5TWh ročne energie.

A vyberáme si, že nás to bude stáť:

a.) 100 miliónov dolárov

b.) 85 miliónov dolárov

c.) 40 miliónov dolárov

d.) 180 miliónov dolárov

Ak aj nie som ekologický aktivista, osobne by som si vybral možnosť c, keďže je to taká suma, že vyhodiť do vzduchu 45 miliónov dolárov ročne pre druhú najlepšiu možnosť (b) mi nepríde ako rozumné podnikateľské rozhodnutie. A ani tí Číňania nie sú ani zďaleka tak hlúpi ako by si o nich všetci radi mysleli.

a – fosílne palivá, b – jadrová energia, c – vodná elektráreň, d – plyn

Ceny sa líšia samozrejme od lokálnych podmienok, ale napríklad v USA elektrická energia z vodných elektrární stojí 0.85 centu za kWh. Toto je cca polovica ceny produkcie jadrovej energie, 40% ceny energie z fosílnych palív a 25% z ceny s použitím zemného plynu.

Navyše ak potrebujem dlhodobý stály príjem energie, mala by byť cena paliva (zelená časť stĺpčeka) čo najnižšia, pretože ak sa mení cena paliva, môže to dosť zásadne ovplyvniť cenu energie v budúcnosti. Ak je mojim primárnym nákladom cena energie, ako správny podnikateľ chcem čo najviac eliminovať riziko, že mi tento dôležitý náklad stúpne.

Podľa mňa tá neviditeľná ruka trhu funguje v tomto prípade v pohode. Dokonca podľa mňa ekológia a ekonómia sú do veľkej miery tá istá veda. Trh a ekosystém sú decentralizované lokálne interakcie z ktorých vznikajú emergentné javy. Makroekonómovia a ekológovia sa radi pozerajú na “ekosystémové”, teda globálne javy, ale pre mňa sú oveľa zaujímavejšie interakcie lokálne - tie treba pozorovať, nie modelovať ako to robila napríklad spomínaná štúdia. Modelovanie je zjednodušenie reality (z definície), teda je vždy nepravdivé. Obzvlášť v ekológii a ekonómii, kde sú obrovské nelinárne závislosti je väčšina modelov úplný nezmysel.

Podľa mňa v tomto prípade je ťažké nájsť jasnú deliacu čiaru medzi ekonómiou a ekológiou. Pri produkcii energií je tá súvislosť ešte tesnejšia - ak niečo tečie a nemusím nič ťažiť, iba používam gravitáciu tekutiny, bude to lacnejšie a zároveň “ekologickejšie” ako ťažiť zo zeme zuhoľnatené trilobity a spaľovať ich.

Obnoviteľné zdroje energie v podstate znamenajú “neplýtvam vzácnym zdrojom”. A vzácne zdroje sú jediná drahá vec na tejto planéte, všetko ostatné je zadarmo. Takže ekonómia a ekológia je v dosť tesnom súlade.

Zásadný problém momentálne je, že štáty umožňujú externalizovať negatívne dôsledky na všetkých. Napríklad u nás produkujeme drahý dym. Ťažia uhlie v bani a to neefektívne pália v uhoľnej elektrárni Nováky. Prečo? Lebo nechcú, aby o prácu prišlo 4000 ľudí. Náklady sú ale oveľa väčšie ako len to, že dotujeme absolútne neefektívny zdroj energie z daní (!), ale je to druhý najväčší znečisťovateľ ovzdušia na Slovensku. Negatívne efekty (choroby dýchacích ciest, poškodená imunita) ale tých 4000 ľudí ani majiteľ bane ani elektrárne neplatí, platí extrémne lacné emisné povolenky, ktoré nemajú trhové ceny (klasika, keď sa štát snaží vytvoriť trh).

Paradoxné je, že ľudia si často myslia, že štát chráni celý svet pred znečisťovateľmi, ale faktom je, že ekologickejšie zdroje energie sú zároveň aj lacnejšie vo väčšine prípadov a to dokonca dosť zásadne.

Comments

Written by Juraj Bednár //