Transparentnosť je často diskutovaná téma, hlavne v časti progresívnej ľavice. Je to snaha vytvoriť spoločenský tlak na to, aby ľudia so svojimi peniazmi nerobili “zlé veci”. Aby si nekupovali drogy, aby nekrátili dane, aby boli viditeľné všetky ich úplatky, platby v bordeli, aby každý videl ich zlé správanie. Myšlienka to nie je nová, v spojení s blockchainom som ju počul na holandskej hackerskej konferencii Hacking at Random v roku 2009, kedy prednášajúci vymyslel “potrojné účtovníctvo”, kde tretia strana je verejnosť, ktorá vidí na blockchaine do všetkých pohybov. Podobný nápad mi poslal Peter Boško – a tento blog je primárne reakciou na jeho článok.
Čo si o tomto nápade myslím? Podľa mňa je to najrýchlejšia cesta do finančnej diktatúry a absolútnemu odstráneniu slobody. Teda ak by sa to podarilo, čomu neverím.
Tak ako nechcem, aby niekto čítal moje e-maily, sú moje transakcie súkromné a chcem, aby také ostali. Prečo? Poďme sa pozrieť na ideu transparentnosti.
Idea transparentnosti je založená na tom, že ak bude všetko viditeľné, “zlí” ľudia sa pôjdu hanbiť do kúta a nebudú robiť zle. To je ale veľmi hlúpa myšlienka – transakcie sú pre niektoré inštitúcie viditeľné stále (po zavedení posledných regulácií už bankové tajomstvo neexistuje). Tie zlé transakcie aj napriek tomu, že sú viditeľné, sa stále dejú. Ako je to možné? Jednoducho sa zabalia do inej ekonomickej aktivity a niekto na tom zarobí percentá (napríklad nedávno padlo takéto podozrenie na Deutsche Bank. Alebo JP Morgan. Alebo HSBC, Wachovia, Standard Chartered. Alebo Estónska pobočka Danske bank – áno, estónsko, všade uvádzané ako príklad transparentnosti a funkčného e-governmentu).
Ako je to možné? Aj s plnou viditeľnosťou nejaký obskúrny option trade vie presunúť obrovské množstvo bohatstva, ale pre kohokoľvek, kto nevie presne čo sa udialo to vyzerá ako bežná ekonomická aktivita.
Alebo inak – existuje niečo ako “správna” a “nesprávna” ekonomická aktivita?
Koľko má stáť licencia na softvér na predikciu rýchlosti rozmnožovania kombuchy na základe teploty a množstva cukru? Nikto nevie, podstatní sú len ekonomickí aktéri (kupujúci a predávajúci) – a to, či sa na obchode dohodnú. To, že v skutočnosti je 95% z toho platba za kokaín alebo úplatok za stavebné povolenie v Petržalke nikdy nezistíme, keď sa pozrieme na transakciu samotnú, pretože nevieme ako uvažujú ekonomickí aktéri.
Čiže – podľa môjho názoru, vidieť transakcie nestačí, museli by sme vidieť do mozgu ľudí, ktorí obchodujú a rozhodujú sa a to je čisto subjektívna vec. Čo je pre niekoho ultra drahé jazdené Lamborghini je pre iného super lacná kúpa. Idea transparentnosti je založená na tom, že existuje nejaká objektívna “správna” cena, ktorá sa dá posúdiť zvonka. Ale to tak jednoducho nie je.
Čo zavedením blockchainovej transparentnosti všetkých transakcií strácame? Strácame tým obrovské množstvo slobody. Šedú ekonomiku považujem za absolútne kľúčový prvok, ktorý je protipólom neprimerane vysokých daní. Ďalším protipólom sú daňové raje – tie existujú len preto, že existujú daňové peklá. Čím vyššie dane, tým viac ľudí si proste povie “stačilo” a presunie svoju ekonomickú aktivitu inam – do šedej alebo čiernej ekonomiky alebo do inej krajiny. “Daňový raj” je potom len krajina, ktorá má priaznivejšie podmienky.
Po zavedení “rovnej dane” (19% daň z príjmu) u nás veľa ľudí prestalo “optimalizovať” dane a vymýšľať, lebo si povedali, že je jednoduchšie zaplatiť jednu fixnú dať a počítať s ňou. Ľahšie sa kalkulovalo. Do cien jednoducho viem zakalkulovať dane, ktoré zaplatím, na to ale potrebujem dopredu vedieť, akú časť ceny tvoria dane. Pri progresívnych daniach sa to robí ťažšie. Ak by niekto zvýšil dane, časť ľudí sa presunie do šedej alebo čiernej ekonomiky. A tu platia dve veci:
1.) Šedá ekonomika sa nevytratí tým, že sa zavedie blockchain. Ľudia nie sú hlúpi, ak chcú byť v šedej ekonomike, začnú obchodovať so zlatom, vymienať si tovary za iné tovary (barter) a podobne. Zvyšuje to transakčné náklady, ale to neznamená, že šedá alebo dokonca čierna ekonomika zmizne. Dokonca ak sa takéto obchodovanie zakáže, bude fungovať ešte lepšie (proof of crime).
Príklad: Uber je napríklad v Kolumbii alebo v časti Bali úplne zakázaný. Aj napriek tomu tam funguje, všetci ho vnímajú ako užitočný nástroj, má pozitívnu reputáciu v spoločnosti a šedá ekonomika tak prosperuje, ľudia ju nevnímajú ako niečo zlé.
Ak vytlačíme ekonomické aktivity do šedej alebo čiernej ekonomiky, ľudia zistia, že si tam dokážu zaobstarať to čo potrebujú za polovičné ceny, určite nepôjdu bojovať za transparentný štát – a ak áno, aj tak si vyberú radšej 50% zľavu ako bloček. Teda až na kaviárovú ľavicu, ktorá sa aj u nás hrnie do parlamentu. Pohľad z rodinnej vilky na Kolibe na to, aké by mali byť vysoké dane je o dosť iný ako pri pohľade na skutočnú cenu štátu.
2.) Šedá ekomomika je protiváhou zlých štátnych opatrení. Vytvára jednu stranu Lafferovej krivky. Z tohto pohľadu je dôležitým prvkom, ktorý brzdí nenásytný štát, ktorý bez ohľadu na to, koľko daní vyberie, vždy minie viac. Len ekonomická realita ho zabrzdí a jednou z najdôležitejších súčastí ekonomickej reality sú ľudia, ktorí si povedia “stačilo, odteraz svoju produktivitu nevenujem na dotovanie stratových železníc, ale na to, aby som naplňoval svoje potreby”.
Je to jeden zo základných prvkov, vďaka ktorému si štát nemôže nastaviť ľubovoľné dane.
Preto pevne dúfam, že sa takýto nápad “blockchainovej transparentnosti” nikdy nepodarí. Štát má byť transparentný, súkromný sektor má zverejňovať toľko, koľko chce. Za mňa osobne, ak by moje ekonomické aktivity mali byť niekde zverejnené, odchádzam produkovať do slobodnejšej ekonomiky, kde je zachované moje súkromie. A pevne verím, že také budú existovať. Našťastie máme krypto technológie, ktoré dávajú nádej, že také niečo bude možné aj naďalej.
P.S.: Tejto téme a podobným témam sa budem venovať v mojej novej knihe s pracovným názvom “Financial surveillance and crypto utopias: Value proposition of cryptocurrencies”. Ak chcete vedieť, kedy bude dostupná, prihláste sa do môjho newsletteru.