Ako vláda dokáže rýchlo a efektívne cenzúrovať Bitcoin – pár dystopických vízií

O Bitcoine sa často hovorí, že je anonymný a necenzúrovateľný. Anonymita je vďaka chain analýze do istej miery ľúbivým príbehom z minulosti (viď tento blog). A vyzerá, že s necenzúrovateľnosťou to tiež nebude až také ružové.

Moja úvaha začína tým, že na Twittri sa ku mne dostala táto nemilá správa:

(Viac informácií napríklad tu)

Mining pool cenzúruje transakcie oproti vládnemu blacklistu. Zatiaľ len necháva peniaze na stole, teda rozhodne sa nezaradiť “špinavú” transakciu do poolu a nezarobiť transakčné poplatky. Transakcie vyminuje niekto iný. Ale myslím, že je to aj tak brutálne nebezpečný precedens do budúcnosti. A myslím si, že ak by vlády alebo organizácie bojujúce proti praniu špinavých peňazí chceli cenzúrovať Bitcoin, je to presne prvý krok.

Rozmýšľajme ako by to mohlo vyzerať ďalej – a dostaneme sa k úspešnej cenzúre Bitcoinovej siete:

• Mineri investovali veľa peňazí do hardvéru, datacentier, platia elektrickú energiu a dane. Nie sú to cypherpunkeri, ale vo väčšine prípadov korporácie s akcionármi, CEO nosí oblek a kravatu, firma má IČO a všetky pečiatky v poriadku … Zároveň chcú mať bankový účet a účet na zmenárni, pretože musia platiť dodávateľom (distribúcia energií, nájom, …).
• Ak príde vláda a povie “nesmiete minovať bloky ktoré spendujú tieto UTXO” (teda “fuj fuj škaredé bitcoiny nemôže nikto minúť”), inak periete peniaze a pôjdete do basy, myslím si, že väčšina minerov na území danej krajiny toto pravidlo bude akceptovať.
• Regulácie a blacklisty proti praniu špinavých peňazí sú však globálne a nejdú cez lokálne parlamenty krajín. To, či niekto správne bojuje proti praniu špinavých peňazí určujú organizácie ako FATF-GAFI. Teda je dosť možné, že práve takáto organizácia začne vydávať aj blacklisty a tie budú musieť pod hrozbou basy/straty podnikateľskej licencie akceptovať mineri vo všetkých krajinách. Nie preto, že by niekto prijal taký zákon, FATF-GAFI pravidlá môžeme považovať za medzinárodný štandard alebo “vyhlášku”. Štáty len hovoria, že niektoré subjekty musia bojovať proti praniu špinavých peňazí s odvolaním sa na medzinárodné štandardy, ktoré neschvaľuje žiadny parlament v žiadnej krajine. Okrem toho vynucovanie nie je iba cez zákony, ale aj cez “pripojenie do platobnej siete” – chcete mať bankový účet? Musíte akceptovať naše pravidlá. Viac v mojom blogu o súkromí a KYC (čo je kapitola z knihy Kryptomeny: Platobná sieť internetu).
• Ostanú samozrejme vždy domáci mineri, ktorí si kúpili ASIC a ťažia v kuchyni pod stolom. Lenže to veľmi nepomôže…
• Ak bude tieto pravidlá nasledovať >50% hashrate, môže dôjsť k jednoduchému doplneniu pravidiel: “Ak naväzujete na blok, ktorý obsahuje zakázané transakcie, periete špinavé peniaze”. Toto je vlastne softfork zavedený regulátorom (pozor, dokonca ani nie priamo štátom, FATF-GAFI je neziskovka z Paríža).
• Majorita hashrate rada takýto softfork zavedie. Okrem toho, že firma môže ďalej podnikať a zabezpečiť návratnosť svojej investície do hardvéru, má na to ešte aj druhý dôvod – ekonomický. Efekt je rovnaký ako keby mineri, ktorí nespĺňajú pravidlá vypli stroje (ak je v mempoole aspoň jedna transakcia so “špinavými coinami”). Teda takýto mineri vyťažia viac a tí, čo toto pravidlo nenasledujú v takejto situácii iba pália elektrinu. Ak chcú byť zaradení do bloku, musia tiež vyhodiť non-compliant transakcie a byť teda compliant. To znamená, že mineri majú ekonomickú motiváciu vynucovať toto pravidlo (prídu síce o transakčné poplatky s tainted transakcií, ale o odmenu za blok sa musia deliť s menšou časťou hashrate). Mineri, ktorí nemusia toto pravidlo spĺňať (tieto pravidlá u nich nikto nevynucuje, napríklad minujú doma v kuchyni pod stolom) majú tiež motiváciu tieto pravidlá spĺňať, lebo chcú byť v majoritnom chaine.
• Ak sa vládam alebo FATF-GAFI nebude chcieť čakať na majoritu hashrate, môžu toto pravidlo zaviesť ešte rýchlejšie. Stačí povedať zmenárňam “ak chcete byť zapojení do fiat systému, musíte akceptovať iba compliant bloky, inak periete peniaze a vypneme vás z fiat siete, lebo nedostatočne bojujete proti praniu špinavých peňazí”. Zmenárne sú absolútne závislé na konektivite do fiat siete, pretože cez ňu prúdi nový kapitál do krypto ekonomiky, z ktorého majú potom poplatky. Kraken, Coinbase, Binance, … postupne spustia full nodu s blacklistom, ktorá ale nebude len robiť na tainted coiny “bububu zlý užívateľ, takéto coiny k nám na burzu neposielaj”, ale jednoducho blok, v ktorom je transakcia, ktorá tieto coiny spenduje zahodí.
• Mineri chcú mať vyminované coiny na chaine, ktorému verí Kraken, Coinbase, Binance, pretože potrebuje zaplatiť účet za elektrinu a teda potrebuje vymeniť krypto za fiat.

Prvý krok tohto dystopického scenára už nastal. Máme prvý, síce minoritný pool, ktorý nezaraďuje niektoré transakcie. V tomto momente to nič neznamená, v najhoršom sa transakcia vyminuje neskôr. Po zavedení zahadzovania blokov a presadeniu sa tohto pravidla (či už majoritou hashrate alebo ekonomickou majoritou zmenární) prakticky skončila necenzúrovateľnosť Bitcoinu.

Lightning network a tainted coiny

Pri dystópiách ostaneme. Predstavte si nachvíľu, že bežíte nodu Bitcoinovej platobnej siete Lightning Network (ako ju používať sa dozviete v tomto kurze a píšem o nej aj v mojej knihe Kryptomeny – platobná sieť Internetu). Nainštalovali ste si napríklad niečo ako Umbrel alebo Btcpayserver, ste dobrý Bitcoiner. Bežíte full-node Bitcoinu, nejaký Lightning daemon, dokonca to všetko bežíte cez Tor. Otvorili ste pár kanálov, poskytujete likviditu na smerovanie platieb a zarábate drobné poplatky.

Jedného dňa si vás vytipuje lokálny predajca drog na darkmarkete. Potrebuje preprať Bitcoiny. Urobí to takto:

• Nainštaluje si dve Lightning nody, nodu A a nodu B. Vašu nodu označíme L.
• Na nodu A onchain presunie svoje drogové coiny.
• Na node B si vytvorí prichádzajúcu likviditu (napríklad si ju kúpi u Bitrefill)
• Na node A po potvrdení coinov vytvorí s vašou nodou L kanál s vysokou kapacitou.
• Na node B vytvorí lightning invoice na prijatie coinov. Z nody A ju zaplatí.
• Nodu A vypne a zmaže – nemusí ani zatvárať kanál, keďže na jeho strane nie je žiadna kapacita.
• Na node B zavrie kanál (cooperative close) a pošle si pekné čisté peniaze do peňaženky.
• Keď vy zavriete kanál, dostanete špinavé peniaze z predaja drog. Nemôžete ich ani poslať cez Lightning preč, lebo noda A už neexistuje. Skončia vo vašej peňaženke. Keďže je to “čierny Peter”, môžete teraz túto operáciu urobiť vy s nejakým ďalším nešťastníkom.

Ak existuje chain analýza a “špinavé” coiny sú problém, otváranie kanálov len tak s cudzími nodami (s ich UTXO) je vážne bezpečnostné riziko. Ak by sa toto niekomu podarilo a coiny by boli označené ako “špinavé” až potom ako útočník túto operáciu urobí, je dosť možné, že s coinami už nepohnete – otvorenie kanála vám žiadny miner nevyťaží.

Samozrejme, ľudia asi nebudú v takomto stave spokojní a budú sa štátom právom sťažovať, že oni s predajom drog nič nemajú a proste niekto s nimi otvoril kanál. Jedno z možných riešení je, že štát a anti-money-laundering organizácie stiahnu chvost. Oveľa pravdepodobnejšie je iné riešenie:

“Drahí užívatelia lightning siete, vidíme, že sa vám často dostávajú špinavé coiny. Prijali sme nový zákon, ktorý tento váš problém rieši. Odporúčame si preto nainštalovať tento open-souce modul do vašej Lightning node. Cez API overí, či UTXO, ktorým chce protistrana otvoriť kanál je čisté a voňavé. Ak je čisté, uložte si štátom digitálne podpísaný dôkaz čistoty. Ak tento dôkaz čistoty priložíte k transakcii, compliant miner vám ju vyťaží, lebo ste samozrejme nemohli vedieť, že coiny sú špinavé.

Parametre volania: KYC ID volajúceho, zoznam UTXOs v onchain peňaženke nody (preistotu, však prečo nezbierať dáta navyše), nepodpísaná transakcia, ktorou chce protistrana otvoriť kanál

Výstup: Odpoveď áno-nie, Štátom digitálne podpísaný certifikát čistoty

Svoje KYC ID môžete získať na ktorejkoľvek pobočke ministerstva vnútra a financií, stačí priniesť dva doklady a dôkaz o vlastníctve UTXO – kľúčmi k adresám podpísaná správa s vašou identitou”

Crypto-anti money laundering lightning enablement act of 2021

OK, takýto zákon asi nestihnú prijať v 2021, najprv musí nastať tá prvá dystópia. Ale podobný prístup už zvolila európska únia pri verifikácií reverse charge VAT – ak je zákazník plátcom DPH v inej krajine EÚ a teda nefaktúrujete DPH, môžete si platnosť ich VAT ID overiť na stránke Európskej únie (alebo cez API) a výsledok volania si máte uložiť. Ak by nebolo platné a zároveň nemáte odložený dôkaz, že ste sa pokúsili ho overiť, máte (možno) problém. Neviem ale o tom, že by toto pravidlo niekto nejak vynucoval.

Tralalala, urobím coinjoin

Ak máte “špinavé” coiny a ťažiari odmietajú ťažiť transakcie obsahujúce špinavé coiny, coinjoin neurobíte. Coinjoin je štandardná transakcia, ktorá má vstupy – ak sú už označené ako špinavé, tak takúto coinjoin transakciu do blockchainu nedostanete. Ak ju dostanete a coiny budú označené až neskôr, máte problém – mohli ste do coinjoinu dať úplne čisté coiny a zrazu ste označený ako predajca drog na dark markete, lebo nejaký iný účastník coinjoinu bol označený. Keďže v prípade, že by sa coinjoinom dalo taint analýze vyhnúť, bolo by racionálne robiť coinjoin vždy – a tak by tieto regulácie štátu boli zbytočné. Je teda oveľa pravdepodobnejšie, že štáty jednoducho budú považovať všetky výstupy coinjoinu, ktorý obsahuje špinavé coiny za špinavé.

Táto téma je aktuálna samozrejme už aj teraz, pretože mnohé služby (napríklad burzy) odmietajú špinavé coiny – a mnohé odmietajú aj výstupy coinjoinu. Prípadne ak si výber z burzy pošlete do peňaženky a odtiaľ rovno urobíte coinjoin, burza vám napíše veľmi nepríjemný e-mail, aby ste to už nerobili. A ak to urobíte, zruší vám účet (a možno vás natrie finančnej polícii).

Zmena na Monero a naspäť

Ak má niekto Bitcoiny, ktoré nie sú zrovna čisté a chce si nechať Bitcoiny, môže na decentralizovanej zmenárni vymeniť Bitcoin za Monero a o nejaký čas (a postupne) meniť Monero naspäť za Bitcoin, cez reputovanú zmenáreň (napr. xmr.to). Pri takejto operácii príde samozrejme o jednotky percent na poplatkoch burzám a ešte k tomu sa vystavuje riziku kurzových rozdielov (to riziko ale môže byť aj pozitívne).

Ak tento problém budú ľudia riešiť týmto spôsobom, ostane veľmi veľa tainted coinov v peňaženkách búrz a ich klientov. Ako to budú ľudia riešiť neviem.

Možné riešenia

Týmto problémom netrpia anonymné kryptomeny ako Monero. V Monero transakcii nevidno odosielateľa, adresáta ani posielanú sumu. Monero transakcia sa odvoláva na váš vstup a desať ďalších vstupov. Teda to, ktoré peniaze transakcia sa dá určiť iba s pravdepodobnosťou 1/11 (9.09%). Ak peniaze pošlete viackrát za sebou a navyše ak iné transakcie zaradia do svojho “ring” váš pôvodný výstup, pravdepodobnosť odhalenia konkrétnej transakcie v rade po sebe idúcich transakcií klesá exponenciálne.

To neznamená, že by sa v Monere nedala takáto cenzúra zaviesť. Má to ale pár “ale”:

• Coinjoin transakcia v Bitcoine míňa dané vstupy so stopercentnou pravdepodobnosťou a všetci jej účastníci s ňou súhlasili a digitálne ju podpísali. V Monere ste si mohli vybrať “zlý” vstup bez toho, aby ste o tom vedeli (ešte nie je označený za zlý) a ten navyše so zaradením do ringu nemusel súhlasiť. Z toho vyplýva, že ak vám prišli “zlé” peniaze, môžu sa premiešať so zlou transakciou bez vášho vedomia aj bez vedomia odosielateľa. V Coinjoine sa aktívne vystavujete tomuto riziku.
• Aj keď nie som fanúšikom odolnosti voči ASICom, lebo bezpečnosť siete závisí od výkonu, pri Monere je o dosť pravdepodobnejšia decentralizácia minerov a to, že niekto ťaží “v kuchyni pod stolom”. Ťaženie prebieha na bežných počítačoch, nie na dedikovaných zariadeniach. Zároveň medzi ťažiarov patria aj obete botnetov, čo je síce smutné, ale takíto ťažiari sú motivovaní necenzúrovať transakcie, pretože predpokladám, že Monero sami používajú. Je oveľa ťažšie prísť za majoritou hashratu Monera a niečo vyžadovať.

Na druhej strane sa samozrejme deje úplne najjednoduchší zákaz – vyhodiť zo zmenárne. Tu ale prichádza na rad sieťový efekt Bitcoinu. Stačí, ak existuje na svete jedna zmenáreň, ktorá mení bez KYC (kľudne na dark nete) Monero za čisté Bitcoiny a zmenu na fiat potom dokáže urobiť akákoľvek Bitcoin zmenáreň. Takáto zmena samozrejme zahŕňa dva poplatky za zmenu (Monero na Bitcoin a Bitcoin na fiat), ale je stále možná.

Dva Bitcoiny?

Je veľmi pravdepodobné, že hard core Bitcoineri sa takejto cenzúre budú brániť. A to je dobre. Výsledkom ale môžu byť dva typy Bitcoinu – označené identitou, čisté a voňavé a “black market” Bitcoiny. Či budú žiť na jednom blockchaine alebo dôjde k rozdeleniu Bitcoinu na dve verzie závisí najmä od minerov a zmenární a ich ochote podľahnúť regulačným a násilníckym tlakom regulátorov.

Paradoxným riešením môže byť aj zmena hashovacieho algoritmu, ktorá výrazne zníži bezpečnosť siete (Proof of Work Bitcoinu momentálne robí z Bitcoinu najbezpečnejší blockchain). Takýmto spôsobom by tiež pravdepodobne vznikli dva Bitcoiny – menej bezpečný a menej regulovaný a bezpečnejší, ale silne regulovaný.

O cenzúrovateľnosti teda rozhoduje väčšina hashratu siete (teda mineri ktorí ovládajú nadpolovičný výkon siete). Jedná sa o firmy, ktoré majú svojich konateľov, budovy a štátne licencie na podnikanie. Ak by decentralizované mining pooly nemali nadpolovičnú väčšinu, finančne sa oplatí ťažiť na regulovanom poole, ako sme si povedali vyššie. Predstava, že veľký pool bude “rebelovať” a prejde na p2pool so svojim výkonom je ale veľmi naivná – ťažiarske firmy, ktoré ovládajú hashrate potrebujú v prvom rade dosiahnuť návratnosť svojej investície a ak ich k tomu donúti regulátor, budú minovať pekne transparentne, ak to bude potrebné, dokonca môže bloky vytvárať priamo štát alebo regulátor a oni poskytnú len výkon.

Bitcoineri sa bijú do pŕs, že bežia vlastnú nodu a tým zabezpečujú decentralizáciu siete. Decentralizácia z pohľadu cenzúry je však najmä o ťažiaroch a bežať vlastnú nodu proti cenzúre nijak nepomôže. Samozrejme, môžeme vytvárať nové pravidlá – bloky, ktoré nezahŕňajú cenzúrované transakcie s dostatočným poplatkom odmietať ako bloky cenzorov. Ale to pravdepodobne povedie taktiež k dvom Bitcoinom – hádajte, ktorú verziu Bitcoinu bude bežať Coinbase, Kraken, Binance, Bitstamp, … ?

Záver

Predstava o nezastaviteľnosti a neregulovateľnosti Bitcoinu je podľa mňa historický prežitok. V minulosti sme si nedokázali predstaviť čo všetko cenzor na nás môže nachystať. Pravidlo ako crypto travel rule z dieľne FATF sme považovali za čisté sci-fi – ako by sa štáty mohli dohodnúť na tom, že zregulujú všetky zmenárne rovnako? Paradoxne sa dohodli nepriamo – pomocou sieťových efektov platobné siete vynucujú rovnaké medzinárodné štandardy, pochádzajúce z jedného poschodia budovy OECD v Paríži. A tieto pravidlá platia v Európe, v USA aj v Číne rovnako. Bez toho, aby o nich zahlasoval jediný volebný zástupca.

Čo môžeme robiť, aby sa táto dystopia nestala realitou? Budovať paralelné štruktúry. Považovať anonymitu za fičuru. Zásadne odmietať akékoľvek KYC a stať sa vekslákom (kurz Etický vekslák je stále v akcii) – kupovať a predávať krypto. Podporovať akékoľvek služby, ktoré si nepýtajú našu identitu. Podporovať, stavať a používať decentralizované zmenárne. A budovať krypto ekonomiku, ktorá akékoľvek takéto nápady zmietne zo stola.

Ak naozaj nastane rozdelenie Bitcoinu, ten neregulovaný by mal mať najväčší sieťový efekt, najväčšiu ekonomickú silu. Mal by to byť ten Bitcoin, v ktorom sa vyrovnávame s kamarátmi za obed, posielame si peniaze za zeleninu, ktorú sme vypestovali na záhrade. A mali by sme podporovať aj kryptomeny ako Monero, ktoré nie sú stopovateľné a ich cenzúrovateľnosť je výrazne zložitejšia.

Ak naozaj nastane globálna cenzúra Bitcoinu pod taktovkou štátov, mali by sme mať silu povedať “tento centralizovaný coin nechceme, je to rovnaký hnoj ako vaše centrálnou bankou vydané digitálne fiat peniaze”. A “nie, ďakujem”.

Viac informácií

O tom ako sa zapojiť do paralelnej krypto ekonomiky je môj kurz Bitcoin v bežnom živote. O tom ako ju vytvoriť je kurz Etický vekslák (zahŕňa aj obsah Bitcoin v bežnom živote). O tom, prečo je to dôležité píšem v knihe Veľký reštart. Táto kniha je o súčasnej kríze a neistote – COVID, regulácie, zmeny v podnikaní, práci a podobne. Kapitola Veľkého reštartu o paralelnej ekonomike je dostupná aj zadarmo ako podcast. O kryptomenách ako platobných sieťach píšem v knižke Kryptomeny – platobná sieť Internetu. Kapitola o súkromí je tiež dostupná zadarmo.